Fyzikálne vyšetrenie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Fyzikálne vyšetrenie alebo fyzické vyšetrenie je vyšetrenie chorého zmyslami lekára. Napriek rozšíreniu moderných diagnostických metód je fyzikálne vyšetrenie naďalej spolu s anamnézou základným predpokladom stanovenia správnej diagnózy, keď ju určí až v 80% prípadov. Jeho vynechanie a pristúpenie rovno k zobrazovacím či laboratórnym testom je až na výnimky nesprávny a pre pacienta mnohokrát nebezpečný postup, ktorý vedie k jeho zbytočnému utrpeniu, vystaveniu ionizujúcemu žiareniu, predĺženiu diagnostického procesu a v neposlednom rade k výraznému zvýšeniu finančných nákladov.

Význam a kvalitu fyzikálneho vyšetrenia zvyšujú vedomosti a skúsenosti lekára.

Rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Fyzikálne vyšetrenie sa rozdeľuje na:

Fyzikálne vyšetrenie začína celkovým vyšetrením, pri ktorom sa posudzuje vedomie a psychický stav pacienta, jeho výška, váha, výživa, charakter postavy, poloha, schopnosť pohybu a chôdze, reč. Zaraďuje sa sem tiež zistenie telesnej teploty a vyšetrenie kože. Časovo sa prekrýva s odoberaním anamnézy.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • KORDAČ, Václav. Vnitřní lékařství - Úvod do oboru a vyšetřovací metody. Praha : Univerzita Karlova, 1989. 60-044-89. (česky)