Fázový uhol

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Fázový uhol

Fázový uhol je v astronómii uhol medzi svetlom dopadajúcim na objekt (najčastejšie planéta) a svetlom odrážajúcim sa od objektu smerom k pozorovateľovi. Pri pozorovaniach zo Zeme je to uhol Slnko – objekt – pozorovateľ, ktorý je v podstate zhodný s uhlom Slnko – objekt – Zem. V širšej definícii, ktorá zahŕňa aj pozorovania z iných miest vo vesmíre, je fázový uhol uhol osvetľujúci objekt – pozorovaný objekt – pozorovateľ.

Pôvod výrazu[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvod výrazu je spojený s fázami planét, keďže jasnosť a fáza objektu sa mení podľa veľkosti fázového uhla.

Hodnoty fázového uhla[upraviť | upraviť zdroj]

Fázový uhol môže nadobúdať hodnoty v rozpätí od 0° do 180° pre planéty vnútri dráhy Zeme, pre vonkajšie planéty je maximálny fázový uhol obmedzený:

[upraviť | upraviť zdroj]

Uhol 0° predstavuje situáciu, keď sa pozorovaný objekt nachádza v hornej konjunkcii (priamka Zem – Slnko – objekt) alebo opozícii (priamka Slnko – Zem – objekt).

180°[upraviť | upraviť zdroj]

Uhol 180° zodpovedá situácii, keď sa pozorovaný objekt nachádza v dolnej konjunkcii (priamka Slnko – objekt – Zem).