Gánovce 1

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Gánovce 1 alebo gánovský človek alebo gánovský neandertálec (nesprávne: gánovecký človek/neandertálec; lat. zriedkavo (?)Homo ganovcensis[1]) je nález skamenenej výplne lebky neandertálca v travertínovej kope Hrádok na okraji Gánoviec na Slovensku (pri Poprade). Je starý asi 105 000 (alebo ?130 000) rokov a je teda najstarším paleoantropologickým nálezom na Slovensku a v bývalom Česko-Slovensku (nepriame doklady prítomnosti ľudí na Slovensku však pochádzajú aj z oveľa starších období). Lebka je uložená v Národnom múzeu v Prahe.

Lokalita Hrádok

Nálezisko[upraviť | upraviť zdroj]

Travertínová kopa Hrádok vznikla postupným usadzovaním uhličitanu vápenatého z alkalicko-zemitého termálneho žriedla a dosiahla 170-200 m v priemere a výšku asi 20 m, pričom v strede kopy ostal kráter s priemerom 20 m po vývere prameňa. Od 70. rokov 19. storočia sa tu ťažil travertín a pri ťažbe sa našli početné fosílie (živočíchov aj rastlín). Kopa bola pokračujúcou ťažbou celkom odstránená a dnes sa z nej zachovali iba zvyšky.

Objav[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1926 našiel Koloman Koky, ktorý pracoval v kameňolome ako strelmajster[2], v kope odliatok lebečnej dutiny. V tom istom roku ju od neho získal externý zberateľ pražského Národného múzea menom Jaroslav Petrbok. Ten sa nazdával, že ide o nález mamuta. V roku 1949 Emanuel Vlček zistil, že ide o odliatok mozgovej časti lebky neandertálca. Nález bol sprevádzaný jedinečnými paleontologickými nálezmi v kope (výliatok panciera korytnačky, hadia kostra, odliatky lebky koňa, diviaka, nosorožca a dravcov, odtlačky rastlín, vtáčieho peria, lariev hmyzu, šišky a ihličie stromov, uhlíky a zvyšky ohnísk, nástroje mikrolitického typu a pod.).

V roku 1949 v Hrádku našiel V. Hajts pravdepodobne ďalšiu lebku neandertálca, ktorá je však nezvestná.

Pri revíznom výskume v rokoch 1955 – 1960 sa na východnom okraji pôvodného krátera žriedla našli okrem iného odtlačky vretennej a lýtkovej kostí neandertálca, ktoré však nesúvisia s odliatkom lebečnej dutiny, lebo patrili gracilnému nedospelému jedincovi, resp. dieťaťu (kým odliatok je z dospelého jedinca).

Opis nálezu[upraviť | upraviť zdroj]

Odliatok patril skôr žene než mužovi. Jedinec zomrel asi v zrelom veku. Nález sa podobá nálezom La Chapelle-aux-Saints, Gibraltár 1 a La Quina.

Ako píše Thurzo 1998:

Kapacita mozgovne je 1 320 cm³, pri pohľade zboku je odliatok nápadne nízky, s ubiehajúcou čelovou časťou, má zaoblené záhlavie s typickým neandertaloidným „drdolom“; na povrchu sú odtlačky mozgových závitov, rýh a žilných splavov, pričom celé úseky sú pokryté zvyškami lebkových kostí (časti šupiny ľavej spánkovej kosti, oboch temenných kostí, čelovej kosti a drobné kostné „nálepy“ aj na iných miestach). Pri tomografickom vyšetrení sa ukázalo, že hoci je kostné tkanivo veľmi mineralizované, odliatok nie je homogénny a najmä pod povrchom kostí sú štrbiny rôznej šírky. Podľa nerovností a dutín sa dá odhadovať, že lebka spočívala na záhlavných častiach a vzhľadom na hladinu žriedla bola naklonená pod uhlom 45o. Tomografické snímky tiež ukázali, že čelová dutina nesiahala nad horný okraj torus supraorbitalis.

Datovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Thurzo 1998 píše, že: Hoci travertínový odliatok neandertálca sa našiel počas náhodného zberu vo vrchných vrstvách kompaktného travertínu a boli pochybnosti o jeho geologickom veku, petrografickým rozborom, stratigrafickou analýzou, fluórovým indexom a datovaním travertínu uránovo-tóriovou metódou sa absolútny vek gánovského človeka určil na 105 000 rokov BP.

Wolpoff 1999 píše, že nález patrí do obdobia kyslíkové izotopové štádium 5e (t. j. 129 – 122 000 BP).

Wood 2011 píše: Časový rozsah: Kyslíkové izotopové štádium 5e. Aké je datovanie?: Dátumy podľa uránovo-tóriovej metódy [aplikovanej] na travertíne (130, 105 a 84 tisíc rokov BP).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gánovce 1

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]