Gabriel Guévrékian

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Gabriel Guévrékian (* 1900 – † 1970) bol arménsky avantgardný architekt, ktorý obohatil perzskú modernú architektúru o prvky nového moderného umenia.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Gabriel Guévrékian sa narodil v roku 1900 v Istanbule. Architektúru študoval na rakúskej Akadémii výtvarných umení vo Viedni. Diplom dostal už ako 19 ročný. Do roku 1922 spolupracoval s Oskarom Strandom a Josefom Hoffmanom, kedy sa presťahoval do Paríža. Tu sa dostal do kontaktu so skupinou ľudí združených do Congrès International d’Architecture Moderne a stal sa ich hlavným tajomníkom. Vďaka jeho priateľstvu s poprednými avantgardnými architektmi (napr. Henri Sauvage, s ktorým pracoval v roku 1933, Robert Mallet-Stevens, Le Corbusier, André Lurçat či Sigfired Gideon) sa stal hlavným predstaviteľom moderného medzinárodného hnutia v Perzii. Počas jeho 4 ročného pôsobenia v Perzii bol vymenovaný za hlavného architekta Teheránu. Medzi jeho najznámejšie stavby patria Tehran Officers’ Club, amfiteáter Military School, a tiež viac ako 20 víl a rezidencií pre teheránsku elitu.

Guévrekian bol tiež členom Union of Modern Architects (1929), zakladateľ francúzskych novín L’Architecture d’aujourdhui (1930), a členom Union of Architects Modernes. Podieľal sa exhibícii Vienna Werkbund v roku 1931. Po odchode z Perzie, v roku 1937, Guévrékian strávil 3 roky v Anglicku. Medzi rokmi 1940 – 1944 vyučoval na francúzskej akadémii v Sarrebrucku. Po obsadení Francúzska Nemcami, Guévrékian zastavil všetkú svoju prácu a odsťahoval sa do Spojených štátov amerických. Kde v roku 1955 dostal aj americké občianstvo. Zomrel v roku 1970 v Antibes.

Diela[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi jeho diela patrí napríklad Villa Ch. Kosrovani.

Villa Noailles[upraviť | upraviť zdroj]

Villa Noailles bola postavená v rokoch 19231933 v Hyéres, podľa návrhov architekta Roberta Mallet-Stevensa. V zadnej časti pozemku Gabriel Guévrékian zrealizoval svoj projekt záhrady Le Jardin d’Eau et de Lumier. Záhrada má trojuholníkový pôdorys, vyznačuje sa striedaním geometrických tvarov a línií. Guévrékian využil hru svetla a tieňa použitím vodných prvkov a skla. Farebné sklo sa tu pravidelne strieda so zatrávnenými plochami. Le Jardin d’Eau et de Lumière je typickým príkladom záhradnej tvorby Art deco. Výnimočnosť jej dodáva aj perzská atmosféra, ktorá je Guévrékianovy velmi blízka.