Gaetano Latilla

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Gaetano Latilla
Gaetano Latilla
taliansky hudobný skladateľ

Narodenie 10. január 1711
Bari, Taliansko
Úmrtie 15. január 1788 (77 rokov)
Neapol, Taliansko

Gaetano Latilla (* 10. január 1711, Bari, Taliansko – † 15. január 1788, Neapol), bol taliansky hudobný skladateľ, predstaviteľ neapolskej opernej školy.

Ako chlapec spieval v zbore katedrály v Bari. V roku 1726 ho prijali na konzervatórium Conservatorio S. Maria di Loreto v Neapol, kde študoval u Francesca Manciniho a Giovanniho Veneziana.

V roku 1732 debutoval ako operný skladateľ komickou operou Li mariti a forza v neapolskom divadle Fiorentini, ktorá ho okamžite vyniesla medzi najobľúbenejších operných skladateľov Talianska.

V roku 1738 sa stal zástupcom kapelníka v jednom z najslávnejších rímskych chrámov, v bazilike Panny Márie Väčšej. Pokračoval ďalej v opernej tvorbe, ale stal sa aj vyhľadávaným skladateľom chrámovej hudby a oratórií.

V roku 1753 prijal miesto učiteľa na benátskom konzervatóriu Conservatorio della Pieta a stal sa aj druhým kapelníkom v bazilike sv. Marka. Za trocha podivných okolností, zrejme po akomsi rozpore so zákonom, v roku 1772 Benátky urýchlene opustil a vrátil sa do Neapola.

Zomrel v Neapole 15. januára 1788.

Opery[upraviť | upraviť zdroj]

  • Li mariti a forza (1732 Neapol, Teatro dei Fiorentini)
  • L'Ottavio (1733 Neapol, Teatro dei Fiorentini)
  • Gl'ingannati (1734 Neapol, Teatro dei Fiorentini)
  • Angelica ed Orlando (1735 Neapol, Teatro dei Fiorentini)
  • Lo sposo senza moglie (I due supposti conti) (1736 Neapol, Teatro nuovo)
  • Gismondo (1737 Neapol, Teatro dei Fiorentini)
  • La finta cameriera (1738 Rím)
  • Don Calascione (1741 Londýn)
  • La giardiniera contessa (1742 Neapol, 1752 Paríž)
  • Temistocle (1737 Rím, Teatro Tor di nona)
  • Demofoonte (1738 Benátky, Teatro S. Giovanni)
  • Madama Ciana (1738 Rím, Teatro Pallacorda)
  • L'ambizione delusa (1747 Turín)
  • Gli artigiani aricchiti (1753 Paríž)
  • Polipodio e Rocchetta (1738 Rím, Teatro Argentina)
  • Romolo (1739 Rím, Teatro Delle Dame)
  • Siroe (1740 Rím, Teatro Delle Dame)
  • Alceste in Ebuda (1741 Neapol, Teatro S. Carlo)
  • La vendetta generosa (1742 Neapol, Teatro dei Fiorentini)
  • Zenobia (1742 Turín, Teatro Regio)
  • La gara per la gloria (1744 Benátky, Teatro S. Moisé)
  • Amare e fingere (1745 Neapol, Teatro nuovo)
  • Il concerto (1746 Neapol, Teatro nuovo)
  • Adriano in Siria (1747 Neapol, Teatro S. Carlo)
  • Catone in Utica (1747 Rím, Teatro Capranica)
  • Chiaseduno ha il suo negozio (1747 Madrid, Teatro Buen Retiro)
  • Il barone di Vignalunga (1747 Neapol, Teatro nuovo)
  • Il vecchio amante (1747 Turín, Teatro Carmignano)
  • La Celia (1749 Neapol, Teatro dei Fiorentini)
  • Amore in Tarantola (1750 Benátky, Teatro S. Moisé)
  • Il gioco de' matti (1750 Neapol, Teatro nuovo)
  • L'astuzia felice (1750 Turín, Teatro Carignano)
  • Gl'impostori (1751 Benátky, Teatro S. Moisé)
  • Griselda (1751 Benátky, Teatro S. Cassiano)
  • La pastorella al soglio (1751 Benátky, Teatro S. Moisé)
  • L'opera in prova alla moda (1751 Benátky, Teatro S. Moisé)
  • Urganostocar (1751 Benátky, Teatro S. Moisé)
  • L'isola d'amore (1752 Benátky, Teatro S. Moisé)
  • Olimpiade (1752 Benátky, Teatro S. Cassiano)
  • Alessandro nell'Indie (1753 Benátky, Teatro S. Moisé)
  • Antigona (1753 Modena, Teatro di Corte)
  • Il protettor del poeta (1754 Rím, Teatro Della Valle)
  • Venceslao (1754 Barcelona)
  • La finta sposa (1755 Bologna, Teatro Formagliari)
  • Tito Manlio (1755 Rím, Teatro Capranica)
  • Ezio (1758 Neapol, Teatro S. Carlo)
  • L'amore artigiano (1761 Benátky, Teatro S. Angelo)
  • Merope (1763 Benátky, Teatro S. Benedetto)
  • La buona figliola supposta vedova (1766 Benátky, Teatro S. Cassiano)
  • Gl'inganni amorosi (1774 Neapol, Teatro dei Fiorentini)
  • Il maritato fra le disgrazie (1774 Neapol, Teatro dei Fiorentini)
  • Antigono (1775 Neapol, Teatro S. Carlo)
  • Li sposi incogniti (1779 Neapol, Teatro nuovo)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]