Gaetano Mosca

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Gaetano Mosca
taliansky filozof

Narodenie 1. apríl 1858
Palermo, Taliansko
Úmrtie 8. november 1941 (83 rokov)
Rím, Taliansko

Gaetano Mosca (* 1. apríl 1858, Palermo, Taliansko – † 8. november 1941, Rím) bol taliansky filozof, ktorý vypracoval koncepciu "politickej triedy". Tvrdí v nej, že ľudská spoločnosť nemôže fungovať bez politickej organizácie, a politická organizácia sa nezaobíde bez nerovnosti moci.

Z nutnosti existencie nerovnosti moci vyvodzuje, že vždy existujú dve triedy ľudí, trieda vládnucich a trieda ovládaných. Vládnúca trieda je vždy menej početná, plní všetky politické funkcie, monopolizuje moc a využíva výhody, ktoré moc prináša. Ovládaná trieda je početnejšia, je riadená a kontrolovaná triedou vládnúcou viac či menej legálnymi prostriedkami a zásobuje vládnúcu triedu materiálnymi prostriedkami a prostriedkami, ktoré sú esenciálne pre fungovanie politického organizmu.

Aj v demokracii vládne menšina vplyvných a mocných, ktorú Mosca nazýva "organizovanou minoritou boháčov", ktorej vplyv robí z demokracie formálnu záležitosť. Bohatstvo produkuje politickú moc, a naopak politická moc produkuje bohatstvo.

Odmieta myšlienku podľa ktorej je človek od prírody dobrý. Neupiera mu však jeho dobré vlastnosti, ale je presvedčený, že boj o vyniknutie v spoločnosti presadzuje intenzívnejšie vlastnosti, ako je napr. láska k luxusu, túžba po ženách či krvi, či ambície k porúčaniu či tyranizovaniu.

Rozoznáva množstvo druhov vládnucich tried, všetky však majú tieto spoločné znaky:

  1. všetky vládnuce triedy majú tendenciu stať sa dedičnými, či už v praxi alebo aj zo zákona, a to aj v prípadoch kde je prístup do mocenských pozícií determinovaný kvalifikáciou a je teda teoreticky otvorený pre všetkých, je časté, že len tí spríbuznení, bohatí, vplyvní sú schopní získať prístup do mocenských pozícií
  2. status de jure politicky dominantných etablovaných dedičných kást v spoločnosti bol predtým predídený podobným statusom de facto, skupiny pri moci majú tendencie potvrdiť formálnu dedičnú základňu moči odvolávaním sa na také autority ako sú nadprirodzený pôvod, ktoré v neskorších časoch prešlo do vedeckej roviny (ako je odvolávanie sa na nadradenú pozície na základe sociálnej evolúcie)

- odmieta princíp ozajstnej dedičnosti (genetickej) pri udržiavaní moci v rodine, pretože keby to bola pravda každý nový vládca by bol stále lepší a lepší

Vládnúca trieda prestáva byť vládnúcou, keď stratí sféru pôsobnosti cez ktorú sa dostala k moci, alebo keď schopnosti alebo služby, ktoré poskytovali stratili ich dôležitosť v spoločenskom prostredí.

Záruku relatívnej slobody a civilizácie vidí v tom, že sa znemožní slobodný boj síl, aby prevládla jedna sila a despoticky vnútila celej spoločnosti svoj princíp. Rovnováha síl je neopomenuteľnou podmienkou právnej ochrany

Kritika Marxa[upraviť | upraviť zdroj]

Základnú chybu marxizmu vidí v tom, že nedoceňuje konštantnosť ľudskej prirodzenosti. Marxov program považuje za realizovateľný v zmysle uchopenia moci a zlikvidovania súkromného vlastníctva, nie však v zmysle toho, čo marxisti sľubujú. V socialistickom štáte bude podľa neho vykorisťovanie ešte výraznejšie ako v štátoch predošlých.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]