Gaius (právnik)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Gaius alebo tiež Caius bol rímsky právnik. Z jeho celého mena sa dochovalo iba praenomen. Z tohto dôvodu je ťažké o tomto vynikajúcom právnikovi konštatovať čokoľvek s určitosťou. Na základe toho, že Gaius sa vyjadroval k legislatíve prijatej v rozmedzí rokov 110 až 179, možno sa domnievať, že žil v tomto období. Ďalšie údaje pochádzajúce z jeho diela naznačujú, že jeho kariéra spadá do obdobia panovania cisárov Hadriána, Antonina Pia, Marca Aurelia a Commoda, teda do rokov 130 – 180.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

O existencii právnika Gaia sa nedochovali žiadne zmienky v rímskej literatúre. Z toho niektorí odborníci vyvodzujú, že Gaius žil a pôsobil v niektorom provinčnom meste, pravdepodobne v Grécku. Podľa iných mohol Gaius pochádzať z Itálie, ale v gréckych provinciách aspoň pôsobil. Niektorí ho stotožňujú s právnikom Sextom Pomponiom píšucim pod pseudonymom. V 5. storočí bolo jeho hlavné dielo – Institutiones (Základy) – pričlenené cisárom Theodósiom II. medzi práce najvýznamnejších rímskych právnikov. Mnohé úryvky z Institutiones sa objavujú aj v neskoršom zákonníku Justiniánovom (Codex Iustinianus) a v Institutes pochádzajúcich tiež z dôb cisára Justiniána, ktoré sú považované za základný študijný text rímskeho práva.

Z dochovaných Gaiových diel sa zdá, že tento právnik patril k sabinskej škole práva.

Popri Institutiones napísal Gaius ešte pojednania o edicta magistratuum (edikty úradníkov) a o Lex Papia Poppaea (Zákon Papia Poppeu) a komentár k Lex duodecim tabularum (Zákon dvanástich tabúľ). Posledné dielo je významné ako prameň informácii o najstaršom rímskom práve.

Institutiones[upraviť | upraviť zdroj]

Gaiovo najvýznamnejšie dielo sa skladá zo štyroch kníh:

  • kniha I sa zaoberá osobami a ich postavením v rámci práva
  • kniha II sa týka predmetov, vlastníctva a spôsobov získania majetku vrátane dedičstva
  • kniha III sa dotýka problematiky právnych záväzkov
  • kniha IV je venovaná právu procesnému

Gaiovo dielo bolo považované za stratené až do roku 1816, kedy ho objavil filológ B. G. Niebuhr na palimpsestoch obsahujúcich diela svätého Hieronyma v kapitulnej knižnici vo Verone. V dnešnej dobe je veľká väčšina textu z palimpsestu známa a je tak jediným klasickým dielom z oblasti rímskeho práva, ktoré sa dochovalo takmer celé. V nedávnej dobe sa k obnoveným Institutiones pridali dve sady papyrových zlomkov nájdených v posledných desaťročiach.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Conte, G.B. Dějiny římské literatury. Praha: KLP, 2003.