Gaius Licinius Calvus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Gaius Licinius Calvus (82 – asi 47 pred Kr.) bol rímsky rečník a básnik patriaci k neóterickej básnickej škole.

Calvus pochádzal zo starého rímskeho rodu Liciniovcov (gens Licinia) a jeho otec bol historik Gaius Licinius Macer. V rečníctve uprednosťnoval atický sloh. Spomína sa ako autor 21 rečí, z ktorých niektoré boli namierené proti Caesarovmu priaznivcovi Publiovi Vitiniovi. Je tiež zmieňovaný ako blízky priateľ básnika Catulla.

Podobne ako Catullus a Gaius Helvius Cinna, aj Calvus sa pridržiaval prísne neóterických zásad básnictva. Písal útočné epigramy, epithalamia, čiže svadobné piesne, a epillia. Jeden z nich sa volal Io podľa Diovej milenky Io.

Catullus v jednej svojej básni nazýva Calva saluputius disertus (výrečný trpaslík), takže Calvus bol zjavne malej postavy.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Conte, G.B. Dějiny římske literatury. Praha: KLP, 2003.