Gaius Licinius Mucianus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Gaius Licinius Mucianus bol vojvodca, štátnik a spisovateľ žijúci počas 1. storočia.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mucianovo meno dokladá, že pochádzal z rodu Muciov (gens Mucia) ale adopciou bol prijatý do rodu Liciniov (gens Licinia). Okolo roku 55 vyslal cisár Claudius Muciana kvôli podozreniu z dôverného styku s jeho manželkou Messalinou spolu s iným vojvodcom, Gnaeom Domitiom Corbulonom, do Arménie. Cisársku priazeň si získal nazad počas panovania cisára Nerona a roku 65 dokonca dosiahol úrad konzula.

V čase vypuknutia Židovského povstania (66) zastával Mucianus úrad prokonzula v Sýrii. Po jeho neúspechu bol na východ vyslaný Flavius Vespasianus, aby ho vystriedal vo velení a povstanie potlačil. Obaja zaslúžili generáli, Mucianus aj Vespasianus, sa stále zdržovali na východe, keď k ním dorazila správa o smrti cisára Galbu (69). V politických nepokojoch po jeho smrti pôvodne Mucianus aj Vespasianus sľúbili vernosť Othonovi, ale keď sa proti tomu postavil iný kandidát o trón, Vitellius, Mucianus presvedčil Vespasiana, aby proti nemu vojensky zasiahol. Podľa dohody mal Vespasianus zostať na východe a postarať sa o situáciu tam, kým Mucianus tiahol rýchlo Malou Áziou a Thrákiou, aby udrel na uzurpátora. Rím dosiahol deň po tom, čo Vitellius spáchal samovraždu. Prevzal mesto od Vespasianovho syna Domitiana a staral sa o záležitosti ríše až do príchodu Vespasiana.

Mucianus v oddanosti Vespasianovi nikdy nezakolísal. Spomína sa ako konzul v rokoch 70 a 72. Podľa chýbajúcich zmienok z obdobia vlády cisárov Tita a neskôr Domitiana sa predpokladá, že zomrel ešte za panovania Vespasiana.

Literárna dráha[upraviť | upraviť zdroj]

Mucianus bol jedným z predchodcov neskorších encyklopedistov. Spísal zbierku podivuhodností (mirabilia), ktoré zažil sám vo východných provinciách alebo sa tu o nich dopočul. V jeho diele sa striedali seriózne geografické, historické a etnografické poznatky s fantastickými, v Ríme exoticky pôsobiacimi historkami, ktorými si Mucianus ako autor získal veľkú popularitu. Z Mucianovho zborníku sa zachovalo len niekoľko zlomkov – o zázračných fontánach, cvičených slonoch, lastúrach a vplyve mesiaca na správanie opíc.

Práca Gaia Licinia Muciana sa stala jedným z prameňov encyklopedistu Plínia Staršieho.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Conte, G.B. Dějiny římské literatury. Praha: KLP, 2003.