Gaius Marius

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Gaius Marius

Gaius Marius (lat. C·MARIVS·C·F·C·N) (* 157 pred Kr. – † 13. január 86 pred Kr.) bol vojenským veliteľom a bol v rokoch 104 – 100 zvolený za konzula. Gaius Marius má zásluhu na porazení kráľa Jugurthu z Mauretánie, a preslávil sa svojou reformou armády.

Pôvod a vstup do politiky[upraviť | upraviť zdroj]

Gaius Marius pochádzal z plebejskej rodiny a bol výrazným predstaviteľom skupiny populárov v Ríme – opieral sa predovšetkým o ľudové zhromaždenie. Prvýkrát sa preslávil počas vojny s Jugurthom (105 – 101 pred Kr.), keď pod velením Caecilia Metella úspešne bojoval proti numidskému kráľovi. Vojnu ale úspešnejšie zakončil jeho budúci súper Cornelius Sulla, ktorému sa podarilo zradou zajať Jugurthu. Úspešnejší bol Gaius Marius vo vojnách proti Germánom, ktorí zo severu prenikali na územie Itálie a susedných území. Porazil kmeň Kimbrov a Teutónov. Už počas týchto vojen sa ukázalo, že tradičná rímska armáda, budovaná na systéme domobrany, nestačí pre nové potreby rímskeho štátu a preto bola potrebná vojenská reforma.

Mariova reforma armády[upraviť | upraviť zdroj]

Gaius Marius pociťoval nedostatok vojakov pri ťažení proti Jugurthovi, a taktiež chápal súčasné postavenie obyčajných ľudí v Ríme. Ľudia bez majetku sa stávali vlastne len príživníci, pretože si nemohli nájsť prácu. Až Gaius Marius im dovolil slúžiť vo vojsku za dopredu určený plat – žold. Znamenalo to zlepšenie ich hospodárskej situácie, podstatné zvýšenie sily rímskej armády, a konečné víťazstvo v predtým veľmi zdĺhavej vojne. Podstatou Mariovej reformy bolo to, že rímski občania, bez ohľadu na veľkosť majetku, mohli vstupovať do armády, za čo dostávali žold. Museli odslúžiť určený počet rokov (16 – 18) alebo sa museli zúčastniť na určenom počte vojenských výprav. Po skončení vojenskej služby sa stávali vyslúžilcami (veteranus), pričom pri odchode z vojska dostávali buď ďalšie peniaze (okrem žoldu) alebo pozemky. Počas vojenskej služby vojaci okrem účasti na vojnách stavali vojenské tábory a cesty.

Boje o moc[upraviť | upraviť zdroj]

Gaius Marius sa po ukončení vojen ešte viac zapájal do politického života. Rovnako ako jeho konkurent, Lucius Cornellius Sulla, túžil po samovláde a súčasne po mieri. Po vyhlásení vojny na východe sa stal hlavným veliteľom armády Sulla, ktorého do funkcie menoval senát. Marius sa však obrátil na ľudové zhromaždenie a to ho menovalo za veliteľa vojenskej výpravy proti Mitrhidatovi VI. za hlavného veliteľa. Marius tvrdo prenasledoval Sullových stúpencov, dal popraviť desiatky senátorov a stovky jazdcov. K Sullovi boli posalní poslovia s odkazom, že novým veliteľom sa má stať Marius. Sulla sa okamžite obrátil s vojskom späť a obsadil Rím. Marius a časť jeho stúpencov ušla z Ríma. Na svojich politických odporcov vypísal Sulla proskripcie – zoznamy ľudí, ktorých mohol hocikto zabiť a ich majetok sa delil so štátnou pokladnicou. Sulla sa potom obrátil opäť na východ, odišiel do Grécka a bojoval proti Mithridatovi. Marius sa spolu s Cinnom vrátil do Ríma, dal sa na rok 86 zvoliť za konzula, ale už 16. januára zomrel.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]