Galvanické oddelenie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Elektrické obvody, ktoré navzájom zdieľajú len niekoľko spoločných signálov, je niekedy potrebné elektricky (galvanicky) oddeliť. Príčin je niekoľko:

  • elektrická bezpečnosť
  • rozdiel zemných potenciálov (napr. pri prepojení dvoch zariadení zapojených do rôznych zásuviek)
  • ochrana pred následkami elektrostatických výbojov
  • ochrana pred nebezpečnými prúdmi a napätiami napr. v lekárskej elektronike
  • funkčné oddelenie, napr. pri spojení zariadenia (napr. meracieho prístroja) s iným zariadením ktoré je na vysokom elektrickom potenciáli

Metód galvanického oddelenia je viacero, líšia sa izolačným napätím, použiteľnosťou pre analógové či digitálne signály, minimálnou a maximálnou pracovnou frekvenciou ako aj inými vlastnosťami. V zásade je možné použiť oddelenie:

  • optické – obvykle optočlenom
  • magnetické – transformátorom
  • kapacitné

Optočleny sú vyrobené ako súčiastka pozostávajúca z LED diódy ako zdroj signálu a fototranzistora ako prijímača. V základnej podobe sú vhodné na oddelenie digitálnych signálov (aj keď existujú obvodové riešenia aj pre analógové signály) do cca 10 kb/s a poskytujú oddelenie do cca 1,5 kV. Modernejšie verzie optočlenov obsahujú ako detektor fotodiódu a jej nižšia citlivosť je kompenzovaná integrovaným zosilňovačom; takýto optočlen prenesie signály do cca 1 Mb/s.

V súčasnosti existujú aj integrované galvanické oddeľovače na základe magnetického aj kapacitného oddelenia.