Gaudeamus igitur

Gaudeamus igitur (incipit, doslova radujme sa teda, pôvodný názov De brevitate vitae – o krátkosti života) je neoficiálna študentská hymna. Často sa spieva pri rôznych akademických príležitostiach. Pôvodne išlo o pijanskú pieseň, ktorá ironicky oslavuje (predovšetkým erotické) radosti študentského života a mladosti. Pritom je spievaná na veľmi vážnu a vznešenú melódiu. Melódia vznikla v trinástom storočí, zrejme v prostredí Bolonskej univerzity. Text je v latinčine s niektorými germanizmami, je vagantského pôvodu, definitívnu verziu vytvoril ale až nemecký študent teológie Christian Wilhelm Kindleben a publikoval ju v roku 1781. Existuje množstvo textových verzií, z desiatich slôh sa bežne spievajú len niektoré.

Túto pôvodnú melódiu použil ako motív napríklad Bedřich Smetana vo svojom „Pochode študentských légií“ z roku 1848.

Noty a text[upraviť | upraviť zdroj]

$\relative a' { \time 3/4 \key a \major \repeat volta 2 { a8. e16 e4 a fis8. fis16 fis2 gis8 a b4 gis a8( cis) a4 r } \bar "||" gis8. a16 b4 b cis8. a16 b4 b gis8. a16 b4 b cis8 a b4 b a8. gis16 fis8( d') cis( b) cis4( b) a^\fermata a8 gis fis8( d') cis( b) e2( gis,4) a2 r4 \bar "|." } \addlyrics { Gau -- de -- a -- mus i -- gi -- tur, iu -- ve -- nes dum su -- mus, post iu -- cun -- dam iu -- ven -- tu -- tem post mo -- les -- tam se -- nec -- tu -- tem nos ha -- be -- bit hu -- mus, nos ha -- be -- bit hu -- mus. }$

Latinský text	Slovenský text
Gaudeamus igitur Iuvenes dum sumus. Post iucundam iuventutem Post molestam senectutem Nos habebit humus.	Radujme sa teda, pokiaľ sme mladí: po príjemnej mladosti, po obtiažnej starobe staneme sa súčasťou zeme.
Vita nostra brevis est, Brevi finietur; Venit mors velociter, Rapit nos atrociter; Nemini parcetur.	Náš život je krátky, zakrátko sa skončí; smrť príde rýchlo, uchváti nás kruto, nikto nebude ušetrený.
Ubi sunt, qui ante nos In mundo fuere? Vadite ad superos, Transite ad inferos, Ubi iam fuere.	Kde sú tí, ktorí pred nami boli na svete? Odkráčajte do nebies, preneste sa do pekiel, oni tam už boli.
Vivat academia, Vivant professores, Vivat membrum quod libet, Vivant membra quae libet; Semper sint in flore.	Nech žije akadémia, nech žijú profesori, nech žije každý študent, nech žijú všetci študenti, navždy nech kvitnú.
Vivat et res publica Et qui illam regit, Vivat nostra civitas, Maecenatum caritas, Qui nos hic protegit.	Nech žije republika, a tí, co ju riadia, nech žije náš štát, štedrosť mecenášov, ktorá nás tu chráni.
Vivant omnes virgines, Faciles, formosae! Vivant et mulieres, Tenerae, amabiles, Bonae, laboriosae.	Nech žijú všetky panny, prítulné a krásne! Nech žijú vydaté ženy, rozkošné, k pomilovaniu hodné, snaživé.
Pereat tristitia, Pereant osores, Pereat diabolus Quivis antiburschius, Atque irrisores!	Zhni smútok, zhnite nenávistníci. Zhni diabol, ktokoľvek je proti študentom a tí, čo sa nám posmievajú.
Quis confluxus hodie Academicorum? E longinquo convenerunt, Protinusque successerunt In commune forum.	Aké to stretnutie akademikov? Zďaleka sa zišli, okamžite nastúpili vo verejný priestor.
Vivat nostra societas, Vivant studiosi! Crescat una veritas, Floreat fraternitas, Patriae prosperitas.	Sláva našej spoločnosti, sláva studentom! Nech rastie jedna pravda tu nech bratstvo kvitne, zem slávi úspech.
Alma Mater floreat, Quae nos educavit; Caros et commilitones, Dissitas in regiones Sparsos, congregevit.	Alma Mater kvitne, všetkých nás vzdeláva! A vážení súdruhovia v odľahlých oblastiach rozptýlení, zblízka aj zďaleka.