Gaviál

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Gaviál
Indian Gharial Crocodile Digon3.JPG
Gaviál indický (Gavialis gangeticus)
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Plazy Reptilia
Rad (ordo) Krokodílotvaré Crocodilia
Čeľaď (familia) Gaviálovité Gavialidae
Rod (genus) Gaviál Gavialis
Druh (species) Gaviál indický Gavialis gangeticus
Vedecký názov
Gavialis gangeticus
Gmelin, 1789
Gavialis gangeticus Distribution.png
Rozšírenie gaviála indického.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Gaviál je jediný recentný rod z čeľade gaviálovité. Jeho jediný druh je gaviál indický (lat. Gavialis gangeticus), ľudovo nazývaný aj gharial. Je to kriticky ohrozený krokodíl, žijúci v Indii, kde je považovaný za posvätné zviera.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Dospelé jedince dosahujú dĺžky 3,5 až 7 metrov a vážia 160 až 180 kilogramov. Hlava o dĺžke až 130 centimetrov je zakončená čeľusťami, ktorých dĺžka môže byť takmer jeden meter. Z nich vyrastá cez sto veľmi ostrých zubov, ktoré sú ich hlavným nástrojom pre obstarávanie potravy. Zuby na hornej a dolnej čeľusti vyrastajú vzájomne posunuté, takže pri zatvorení čeľuste zapadajú medzi seba. Na vrchole hlavy sú posadené vystúpené oči, ktoré v spojení s ostrým zrakom umožňujú gaviálom pozorovať okolie spod hladiny vody, aj keď je zvyšok tela ponorený; oči sú vytočené do strán, takže ich zorné pole zachytí široký uhol bez otáčania hlavy. Sú kryté šupinatými viečkami a taktiež priehľadnou blanou, ktorú gaviále preťahujú cez povrch očí ako ochranu, keď sú ponorené pod vodou.

Dospelé samce majú na ňufáku na konci hornej čeľusti chrupavkovitý výrastok zvaný ghara (v hindčine „hrniec“). Okrem funkcie odlíšenia samcov slúži aj pri dorozumievaní zvierat ako rezonátor.

Nohy gaviálov sú málo vyvinuté, a preto sú na súši neobratné. Sú však opatrené plávacím kýlom a plutvovým lemom, vďaka čomu výborne plávajú. Napomáha im pri tom aj dlhý ohybný chvost, ktorý je sploštený zo strán a zhora lemovaný radou dobre viditeľných hrotových šupín. Chvost dosahuje až polovicu dĺžky celého tela a vďaka jeho priečnym pohybom môžu gaviále rýchlo plávať dopredu a aj obratne zatáčať.

Spôsob života[upraviť | upraviť zdroj]

Najvhodnejším prirodzeným prostredím sú členité rieky s veľkým prietokom vody, strmými brehmi, plytčinami, tôňami a ostrovčekmi. Tu trávia dospelé gaviále väčšinu času a tu aj lovia; ich potravu tvoria prevažne ryby. Žijú v háremoch – samce sa obklopujú niekoľkými samicami. Samice hĺbia v piesočnatých brehoch jamu, do nej kladú vajcia a potom ju opäť pieskom zahrnú. Okolo hniezda potom hliadkujú až do doby troch mesiacov, kedy sa z vajec vyliahnu mladé gaviále. Po vyliahnutí sa mláďatá premiestnia do vody a zo začiatku zostávajú v starostlivosti rodičov, ktorý ich strážia, kŕmia a vozia na chrbte alebo na hlave.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Gaviále pôvodne obývali Pakistan, Indiu, Nepál, Bangladéš a Barmu – povodie riek Indus, Ganga, Mahanadi, Narayani, Brahmaputra a Irrawada. V dôsledku znečistenia vody, lovu, miznutiu pôvodných biotopov a ďalších faktorov sa stali druhom ohrozeným vyhynutím. Najvýznamnejšia súčasná kolónia gaviálov žije dnes v Indii v povodí Gangy – v riekach Girwa a Čambal, ďalšie posledné zvyšky sa vyskytujú v Nepále. Ich celkový počet sa odhaduje na asi dve stovky jedincov.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gaviál indický na českej Wikipédii.