GeForce 2

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
NVIDIA GeForce 2
Nástupca GeForce 3
Predchodca GeForce 256
Grafická karta GeForce2 Ultra

GeForce 2 (kódove označenie NV15) je grafická karta spoločnosti Nvidia. Je v poradí druhou generáciov série GeForce. Predchodca tejto karty je GeForce 256.

Známe modely[upraviť | upraviť zdroj]

GeForce 2 GTS[upraviť | upraviť zdroj]

Je prvý model druhej generácie. Tiež volaný jednoducho NV15. Koncové označenie vychádza z jeho schopnosti spracovať 1,6 miliardy textelov - Giga Texel Shader (GTS). Bola pridaná dvojitá sekundárna jednotka mapingu textúr - Texture Maping Unit (TMU) s 4 pixel pipeline, to všetko pri vysokej frekvencii jadra (200 Mhz). V porovnaní s GeForce 256 filtrate karty bol 3,3x vačší (GeForce 256 480 Mtex/s). Dalšie hardwerové vylepšenia ovplyvnili schopnosť prace pipeline s videom. HDVP (vysoká definícia procesu videa) je prehrávanie videa vo vysokom rozlíšeni. Takéto riešenie značne uľahčilo CPU prácu. Implementovaná funkcia nVidia Shading Rasterizer, teda NSR - primitívna forma dnes už známeho Pixel Shader (NSR mala už GeForce 256, ale nVidia o nej vtedy nehovorila).

GeForce 2 MX[upraviť | upraviť zdroj]

Extrémne populárna karta často predávana v OEM verzi (podobne ako Riva TNT 2 M64). Za pomerne nízku cenu obsahovala slušný balík technológií (napríklad Dual m). Prišla však o 2 pipeline a jej filtrate spadol na polovicu. Obstála najmä v boji s Radeonom 7000. Spočiatku sa vyznačovala slabými ovládačmi.

Výkon a testy[upraviť | upraviť zdroj]

Vo všetkých benchmarkoch vychádzala GTS z tieňa svojho predchodcu, GeForce 256 o celých 40%. V OpenGL karta vyradila akúkoľvek konkurenciu v 16 aj 32 bitoch farebnej hĺbky. V DirectX a 32 bitoch sa vľak miestami ujmula ATI Radeon DDR. Radeon vyzbrojený funkciou Hyper Z disponoval menším počtom pipeline, efektíva ho aj tak robila konkurenčne silným. Situácia vtedajších hier stále nedovolovala využiť nové vymoženosti tohto hardwaru. Vačšina stále pracovala s jednou vrstvou textúry povrchu.

Jadrá novej generácie[upraviť | upraviť zdroj]

Vyšli viac ako 3 verzie na GTS. Prvou bola GeForce 2 ULTRA vydaná koncom roku 2001. Architektúra bola identická s GTS. Hlavný rozdiel bol vo frekvenciach jadra a pamäte. Testy kariet GeForce 2 ULTRA a 3dfx VOODOO 5 6000 jasne uviedli nVidiu do vedenia. GeForce 2 ULTRA položila latku výkonu naozaj vysoko. Neprekonala ju dokonca ani prva GeForce 3. Rekord padol až po uvedení GeForce 3 Ti 200 a Ti 400 koncom roka 2001. Posledné výkonnostné na špici boli karty GeForce 2 Ti a GeForce 2 PRO. Verzia titanium aj keď bola vyspelá karta, oproti Radeonu 7500 (priameho konkurenta) nemala funkciu Dual Monitors. Titanium verzu do 6 mesiacov nahradila GeForce 4MX 440, karta rýchlejšia a najmä s podporou Dual monitor.

V číslach[upraviť | upraviť zdroj]

Názov
karty
Frekvencia
jadra (MHz)
Frekvencia
pamäte (MHz)
Priepustnosť
(Gb/s)
Počet
Pipelines
Typ
pamäte
Počet bitov
pamäte
Typ rozhrania
GeForce 2 MX 100 143 166 0,6 2 SDR 32 AGP/PCI
GeForce 2 MX 200 175 166 1,2 2 SDR/DDR 64 AGP/PCI
GeForce 2 MX 143 166 2,7 2 SDR 128 AGP/PCI
GeForce 2 MX 400 200 183 2,9 2 SDR/DDR 128/64 AGP
GeForce 2 GTS 200 166 5,3 4 DDR 128 AGP
GeForce 2 Pro 200 200 6,4 4 DDR 128 AGP
GeForce 2 Ti 250 200 6,4 4 DDR 128 AGP
GeForce 2 Ultra 250 230 7,4 4 DDR 128 AGP