GeForce 256

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
GeForce 256 (NV10) GPU

GeForce 256 je grafická karta spoločnosti nVidia. Je známa aj pod klasickým menom GeForce. Uvedenie sa datuje na rok 1999 v auguste. Od svojho priameho predchodcu (RIVA TNT 2) je obohatená o počet pixel pipeline, "offloading host", geometrické kalkulácie, hardvérové prehrávanie videa MPEG-2 a predovšetkým implementovanie transformácií a nasvietenia (T&L, transform and lighting).

GeForce 256 natrvalo poznačila budúcnosť počítačových hier. nVIDIA so svojim postavením lídra úspešne vytláčala konkurenciu, predovšetkým 3dfx.

nVidia ako líder trhu[upraviť | upraviť zdroj]

nVIDIA ako líder zohrávala kľúčovú úlohu v napredovaní herného priemyslu. nVIDIA úspešne obstála v boji s konkurenčnými výrobcami grafických kariet ako S3, 3dfx, Matrox, ktorých produkty jednoducho nemohli súperiť. Po pár mesiacoch od uvedenia GeForce 256 (ďalej ako GF256) bol z trhu stiahnutý S3 SAVAGE 2000, DIAMOND VIPER 2, aj napriek dokonca lacnejšiemu výrobnému procesu ako u GF256. Príčinou stiahnutia z trhu boli aj slabé ovládače.

Prvé GPU[upraviť | upraviť zdroj]

Následkom vzniku GF256 bolo na svete prvé GPU (grafická procesorová jednotka), zadefinové nVIDIOU. Pod GPU rozumieme čip s integrovaným T&L, nastavenie usporiadania trojuholníkov, nový renderovací engine pracujúci s minimálne 10 miliónmi polygónov za sekundu. Niektoré veci boli identické s profesionálnymi kartami (mali geometrické procesory). Podobné boli (výkonnostne položené nižšie) 3D LABS PERMEDIA (s čipom GLINT DELTA). Zhodovali sa v princípe hardvérovej akcelerácie T&L (DirectX 7, OpenGL).

Technológie[upraviť | upraviť zdroj]

nVIDIA bola jedna z prvých výrobcov 3D kariet z integrovaným T&L. Predtým veľa výpočtov zostávalo na CPU (centrálna procesorová jednotka). Geometria trojuholníkov bola implementovaná už v karte Voodoo2 a Rendetion Verite, ale T&L znamenalo veľký skok vpred. Recenzie hodnotili nové riešenie pozitívne. Schopnosti GF256 a jej potenciál ďaleko prevyšoval dovtedy existujúce grafiky (TNT 2, ATI Rage 128, 3dfx Voodoo3, Matrox Millenium G400 MAX). Bez ohľadu na to, hry roku 1999 neposkytovali využitie vyspelých funkcií GF256 (s výnimkou QUAKE 3, a UNREAL TOURNAMENT). GF256 bola vo svojej dobe veľmi drahá grafická karta. Často dostavala aj prívlastok "len na hranie."

O málo neskôr nVIDIA uviedla slabšiu variantu ponúkajúcu veľa funkcií za polovičnú cenu - GeForce 2 MX.

Profesionálna verzia Quatro[upraviť | upraviť zdroj]

Je postavená na základe grafickej karty GeForce 256, určená hlavne pre pracovné stanice (rôzne štúdiá). Nebola teda určená pre bežného zákazníka. Akokoľvek, Quatro podtrhovalo jej súrodenca, GF 256. Veľa profesionálov tvrdilo o GF 256, že mohla byt tiež využívaná ako Quatro (pravda, s o niečo nižším výkonom). Pre bežného používateľa bolo GF 256 veľmi drahá voľba a naopak, ak tento hardvér u profesionála, bol prezývaný ako "chudobný chlapík medzi profesionálnymi kartami."

GF 2 a GF 256 boli karty, ktoré vydržali dlho. Získali si popularitu a dobre sa ujali na trhu. Hardvérová akcelerácia T&L bola budúcnosť, ktorá chýbala konkurencii (ATI Rage 128, Voodoo3, 5, Matrox G 400, STM Power VR3, Kyro). Vtedy to pre ne nebolo ešte tak limitujúce, veľa hier vychádzalo na engine bez podpory T&L. GF 256, GF 2, GF 4 MX podporovali fixný strom shaderu uvedeného v DirectX 7 (teda nie programovateľný shader v DX 8 a 9). Akokoľvek, celosvetový úspech a popularita ďalších členov N1X (GF2 a 4MX) mohla za to, ze GF 256 bola takpovediac funkčná (použiteľná) do roku 2006. Kým za dobu jej výslnia pri uvedení, efekty a plný výkon využívali len technologické demá.

Špecifikácie modelov[upraviť | upraviť zdroj]

GeForce 256 SDR[upraviť | upraviť zdroj]

120/166 MHz jadro; 2,7 GB/s priepustnosť; SDR 128 bit pamäť osadená 32 MB

GeForce 256 DDR[upraviť | upraviť zdroj]

120/150 MHz; 4,8 Gb/s priepustnosť, DDR 128 bit pamäť aj vo verzii 64 MB

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]