Gemerské pásmo
| Geológia Západných Karpát | |
|---|---|
 |
|
| Morfotektonické členenie | |
| Čelná karpatská priehlbina | |
| Flyšové pásmo | |
| Bradlové pásmo | |
| Pásmo jadrových pohorí | |
| Veporské pásmo | |
| Gemerské pásmo | |
| Meliatske pásmo | |
| Bükkské pásmo | |
| Bakonské pásmo | |
| Zemplínske pásmo | |
| Geologické superjednotky a rozhrania rôzneho rádu |
|
|
Oravikum · Váhikum · Peripieninský lineament · Tatrikum · Subtatranské príkrovy · Čertovická línia · Fatrikum · Veporikum · Lubenícko-margecianska línia · Gemerikum · Hronikum · Rožňavská línia · Silicikum · Meliatikum · Turnaikum · Bükkikum · Transdanubikum· Zemplinikum |
|
| Paleogeografické termíny | |
| Valaiský oceán | |
| Čorštynská elevácia | |
| Váhický oceán | |
| Alcapa | |
| Meliatsko-halstattský oceán | |
| Pozri aj Geovedný portál | |
Gemerské pásmo je štruktúrna zóna Západných Karpát, zahrnuje hlavne gemerikum, tvoriace tzv. gemerické antiklinórium a na ňom nasunuté alebo priľahlé jednotky, ktoré tvorí hlavne meliatikum a časti turnaika, ako aj časť silicika presunutá na sever od rožňavskej línie. Silicikum v gemerskom pásme buduje podstatnú časť severogemerického synklinória, kde tvorí Stratenskú hornatinu a Galmus[1]. V zjednodušených koncepciách stavby Západných Karpát je štruktúrne najvyšším pásmom alpínskej príkrovovej stavby[2]. Obyčajne sa však južne od neho kladie ešte meliatske pásmo a ďalšie.
Zrážka jednotlivých jednotiek pásma prebiehala po uzavretí Meliatského oceánu a presúvala sa generálne smerom na sever. Tento proces trval od vrchnej jury po spodnú kriedu.
Členenie [upraviť]
Stavbu gemerského pásma možno rozčleniť na niekoľko paralelných až laterálne sa zastupujúcich pásiem (generálne z juhu na sever)[3]:
- kojšovská zóna – najrozsiahlejšia časť, z juhu ohraničená mlynockou zlomovou zónou
- dobšinská zóna (niekedy označovaná ako hnilecká) – tvorí úzky pruh na severe pásma
- ochtinsko-črmelská zóna – tvorí dva oddelené pruhy v západnej (ochtinská) a východnej časti pásma (črmeľská)
- stratenská zóna – tvorená hlavne príkrovovými komplexmi silicika (stratenský príkrov), v Galmuse a Slovenskom raji, zo severu ohraničená muránskym zlomom
Horniny gemerského pásma vystupujú aj v podloží Košickej a Hornádskej kotliny.
 |
Tento článok týkajúci sa geológie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
Referencie [upraviť]
- ↑ KÚŠIK, D. Prehľad geologickej stavby územia Slovenskej republiky (Západné Karpaty) [online]. permonik.host.sk, [cit. 2008-08-21]. Dostupné online.
- ↑ Hók, J., Kahan, Š., Aubrecht, R., 2001. Geológia Slovenska. Univerzita Komenského, Bratislava, 43 s.
- ↑ Plašienka, D., 2006, Princípy regionalizácie geologickej stavby a ich aplikácia na oblasť Malých Karpát a Považského Inovca. in Kováč, M., Dubíková, K., Nové metódy a výsledky v geológii Západných Karpát. Zborník 2006, Univerzita Komenského, Bratislava, s. 51 – 56
