Georgios Maniakes

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Georgios Maniakes alebo Juraj Maniak (†1043 pri Solúne) bol byzantský generál (gr. strategos).

Vedú sa spory o tom, či bol synom Goudelia Maniaka z urodzenej maloázijskej rodiny, alebo či bol homo novus tureckého pôvodu.

Vystúpil do popredia počas kampane v roku 1031, kedy boli byzantínci porazení pri Aleppe, ale pokračovali v kampani a dobyli v roku 1032 od Seldžuckých Turkov mesto Edessa.

V roku 1034, keď bol kapitánom vo Vaspurkane, cisár Michal IV. ho poveril hlavným velením vojsk poslaných na Sicíliu proti vnútorným nepriateľom. Dosiahol veľké úspechy - dobytie 13 východosicílskych miest v roku 1037, víťazstvo pri Troine v roku 1040 - pri tom mu pomáhala Garda Varjagov (normanov, či vikingov), ktorej vtedy velil Harald Hardråde, neskorší nórsky kráľ Harald III.

Pravdepodobne v dôsledku kompetenčných sporov s cisárovým švagrom Stefanom bol v roku 1040 obvinený zo zrady a dovedený do Konštantínopolu. Keďže ale ríša potrebovala jeho schopnosti, cisár Michal V. Kalaftés (alebo cisárovná Zoe) ho oslobodil, urobil z neho námorného guvernéra (katepanos) talianskej témy (administratívneho územia Byzantskej ríše) a poslal ho bojovať proti Argyrovi. Nový cisár Konštantín IX. Monomachos však dosiahol spojenectvo s Argyrom diplomatickými cestami a povolal Georgia Maniaka naspäť do Konštantínopolu, na základe opätovného obvinenia od Romana Sklera.

V roku 1042 (medzi 12. júnom a septembrom) sa preto Georgios Maniakes vzbúril proti cisárovi Konštantínovi IX a jeho vojská (zvané maniakatoi - maniakovci) ho vyhlásili za nového cisára. Zatiaľ čo sa cisárske vojská sa reorganizovali pod vedením Argyra a nového katepana Basileia Theodorokana, Maniakes vyplával vo februári 1043 s časťou cisárskej flotily na prístav Dyrrhachion. Je pravdepodobné, že ako známy taktik chcel koordinovať svoj útok na Konštantínopol s postupujúcimi vojskami Rusov.

Ešte v roku 1043 sa jeho vojská neďaleko Solúna stretli s cisárskymi vojskami pod vedením Konstantina Kabasila, a napriek víťazstvu nad ním a vo vzniknutej bitke Georgios Maniakes padol.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]