Germánia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mapa Rímskej ríše a "slobodnej Germánie", Magna Germania, začiatok 2. storočia

Germánia bola oblasť od Škandinávie až po strednú Európu, osídlená početnými germánskymi kmeňmi, ohraničená na juhu Dunajom, na západe Rýnom a na východe Vislou. Juh zaberali horské pásy Hercýnskeho lesa. Prvú správu o Germánii zanechal Pytheas z Massílie, ktorý sa okolo r. 340 pred Kr. ako prvý Grék plavil k jantárovému pobrežiu Severného mora. Augustus chcel pôvodne zriadiť provinciu Germánia, ktorá by siahala až po Labe. Tohto plánu sa však vzdal, keď Germáni porazili 3 rímske légie v Teutoburskom lese v r. 9 po Kr. Rimania sem viedli ešte niekoľko trestných výprav ale nikdy tu už neskúšali založiť ďalšiu provinciu.

Rímske provincie Germania superior (horná) a Germania inferior (dolná) ležiace na ľavom brehu rieky Rýn a boli len malou časťou germánskeho územia, boli zriadené po r. 80.

Tacitus opisuje jednotlivé germánske kmene, ich organizáciu a náboženstvo v monografickom diele Germánia.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalší vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Od 2. storočia sa role Rimanov a Germánov postupne obrátili. Kmene sídliace v Germánii podnikali stále častejie vpády na rímske teritórium. Za vlády Marca Aurelia vypukol na strednom Dunaji v rokoch 166180 rozsiahly konflikt nazývaný markomanské vojny. Rimania sa v priebehu vojny opäť chopili iniciatívy a dokonca uvažovali o zriadení provincie Marcomania v oblasti dnešnej južnej Moravy. V prvej polovici 3. storočia sa jednotlivé germánske kmene zlúčili v mocnejšie kmeňové zväzy, ktoré vážne ohrozili Rímsku ríšu v dobe krízy tretieho storočia. V dôsledku sťahovania národov sa v 5. storočí usadili početné germánske kmene na rímskom území, kde si na troskách impéria založili vlastné nezávislé kráľovstvá.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.