German Stepanovič Titov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z German Titov)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
German Stepanovič Titov
German Stepanovič Titov

German Titov v roku 1962
Titovov podpis

sovietsky kozmonaut
Št. príslušnosť Sovietsky zväz Sovietsky zväz
Rusko Rusko
Dátum narodenia 11. september 1935
Verchneje Žilino, Altajský kraj, Ruská SFSR, ZSSR (dnes Rusko)
Dátum úmrtia 20. september 2000 (65 rokov)
Moskva, Rusko
Iné zamestnanie pilot
Hodnosť generálplukovník sovietskych vzdušných síl
Čas vo vesmíre 1 deň, 1 hodina, 11 minút
Kozmonaut od 7. marca 1960
Misie Vostok 2
Znaky
misií
Vostok2patch.png
Kozmonaut do 17. júna 1970

Pozri aj Biografický portál

German Stepanovič Titov (rus. Герман Степанович Титов, * 11. september 1935, Verchneje Žilino, Altajský kraj, Ruská SFSR, ZSSR – † 20. september 2000, Moskva, Rusko) bol sovietsky kozmonaut, ktorý v roku 1961 v kozmickej lodi Vostok 2 sedemnásťkrát obletel Zem. Bol druhým kozmonautom vôbec a zároveň najmladším kozmonautom sveta, keďže letel vo veku iba 25 rokov. Bol tiež záložným kozmonautom pre prvý let kozmonauta do vesmíru v lodi Vostok 1.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť, vojenský pilot[upraviť | upraviť zdroj]

Otec Germana Titova obľuboval Puškina, a tak svojmu synovi dal meno jedného z hrdinov, Germana. Celá rodina žila na Sibíri, ďaleko od vojnového frontu, všetci tvrdo pracovali v kolchoze, dokonca aj matka, dedinská učiteľka. Vďaka príhovoru strýčka sa dostal z domu na letecké učilište. V roku 1954 začal svoj pilotný výcvik, keď najprv lietal na lietadlách Jak-18 a neskôr na Jak-11. Potom, čo nalietal 118 hodín začal lietať na prúdovej stíhačke MiG-15. Vyučil sa s výbornými výsledkami v roku 1957 a stal sa stíhačom u leningradského vojenského okruhu. Tu prešiel preškolovacím výcvikom na nadzvukovú stíhačku MiG-21 a uvedomil si, že sa v spoločnosti ostatných pilotov cíti najlepšie. Stále súkromne študoval všetko o letectve a elektrotechnike. V posádke sa zoznámil s Tamarou a krátko potom sa s ňou oženil. Narodil sa im syn Igor, ale po siedmich mesiacoch ochorel a zomrel. Napriek tomu mali neskôr ďalšie dve deti.

Kozmonaut, let do vesmíru[upraviť | upraviť zdroj]

Koncom roku 1959 dostal ponuku stať sa budúcim kozmonautom. Potom začala etapa lekárskych prehliadok, nácvikov, učenie. Skupina doktorov mu oznámila vynikajúci výsledok zdravotných testov. Počas príprav prvého letu bol najväčším rivalom Jurija Gagarina. Boli podrobení testu na centrifúge, ktorá sa otáčala rýchlosťou umožňujúcou dosiahnutie preťaženia až 40 g. Zariadenie fungovalo ako simulátor, ktorý vytváral preťaženie a akceleráciu dosahovanú v jednotlivých fázach skutočného letu. Krátko na to nasledoval nácvik na lietadlách, v ktorých bolo možné nasimulovať „kozmické“ podmienky. Obaja dosiahli pri týchto testoch identické výsledky. Dňa 10. apríla 1961 bolo rozhodnuté, že pilotom kozmickej lode, ktorá bola 12. apríla 1961 vynesená nosnou raketou na obežnú dráhu Zeme, bude Jurij Gagarin.

Kozmonaut German Titov

Čoskoro sa však dočkal aj Titov a ešte v tom istom roku, 6. augusta 1961, vyštartoval Vostok 2 z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane. Let bol určený na výskum dlhšieho pobytu ľudského tela v bezváhovom stave. Titov letel sám a strávil v kozme na obežnej dráhe Zeme 25 hodín. Mohol si tiež vyskúšať ručné riadenie lode. Pracoval s otvoreným priezorom skafandra. Ako prvý kozmonaut tiež v kabíne jedol (hlavne z túb) a spal, trochu aj cvičil. Získal aj jedno nepríjemné prvenstvo. Stal sa prvým človekom, ktorý trpel „kozmickou chorobou“. Tento nepríjemný zážitok opisoval po návrate: „Prečo prístrojová doska niekam ubieha a ocitla sa zrazu na strope? Nemôžem si uvedomiť, kde je Zem, v akej som polohe, ale o niekoľko minút všetko zaujíma svoje miesto.“ Počas šiesteho obletu Zeme Titov aj zvracal. Napriek týmto nepríjemnostiam však dokázal plniť zadané úlohy. Pristátie zabezpečil automatický program. Vo výške 7 kilometrov nad zemou bol Titov automaticky katapultovaný z kabíny. Počas katapultáže nepatrne pohol hlavou a rozbil si nos. Po otvorení padáku a zostupe cez oblačnosť naraz vypadol zo svojho púzdra záložný padák, ktorý sa najprv len hojdal pod kozmonautom, ale vo výške približne 1 kilometer sa začal „nalievať“. Našťastie sa síce záložný padák omotal okolo šnúr hlavného padáku a jeho vrchlík sa naplnil, ale súčasne sa „nevylial“ vrchlík hlavného padáku. Pri zostupe Titov zistil, že vietor ho vedie priamo na železničnú trať, ku ktorej sa práve blíži rýchlik smerujúci do Moskvy. Vlak prešiel tesne pod ním a na tento moment spomínal už s úsmevom: „Neviem, či ma spozoroval strojvodca a pridal na rýchlosti, alebo som mal dostatočnú výšku.“

Celý let bol však takmer bez výhrad úspešný, poznačený záchvatom nevoľnosti kozmonauta, poruchou vyhrievania, ktorá spôsobila pokles teploty v kabíne na 6,1 °C. Titov uskutočnil celkovo 17 obletov Zeme. Pristál pri obci Krasnyj Kut v Saratovskej oblasti ZSSR. Stal sa najmladším kozmonautom sveta, ktorý letel do vesmíru. V čase letu mal 25 rokov.

Po lete[upraviť | upraviť zdroj]

German Titov (vľavo) počas návštevy USA pri soche Krištofa Kolumba v San Franciscu s vežou Coit Tower v pozadí, máj 1962

Po roku 1961 dostal za svoje zlepšovacie návrhy a iniciatívu ako dvojka Gagarina Rad Lenina. Po rôznych návštevách a cestách po celom svete začal študovať na Žukovského akadémii. Po jej ukončení získal zamestnanie ako skúšobný pilot a v extrémne náročných podmienkach testovacích letov nových lietadiel nalietal 2170 hodín. Potom začal na základe príkazu nadriadených študovať Vorošilovu akadémiu veliteľstva ozbrojených síl v Moskve. Počas štúdií sa stal členom redakčnej rady časopisu Aviacia i kosmonavtika (Letectvo a kozmonautika) a bol zvolený predsedom Spoločnosti sovietsko-vietnamského priateľstva.

Po skončení štúdií sa na krátky čas vrátil k svojmu predchádzajúcemu pôsobeniu ako skúšobný pilot. Tentokrát testoval nové palubné radarové zariadenie. S využitím aktívneho a pasívneho odrazu vzdušných cieľov uskutočňoval cvičné vyhľadávania a vzdušné súboje. Vďaka nemu tak vznikla nová stíhacia formácia nazvaná „radarová reťaz“. V tomto zoskupení zaujímali navádzané stíhačky dané pozície v bojovej formácii pomocou indikácie palubných rádiolokátorov. Týmto spôsobom bolo možné zaútočiť na vzdušné ciele za akýchkoľvek meteorologických podmienok, cez deň aj v noci.

Bol menovaný generálom a pracoval vo velení letectva. Okrem svojho kozmického letu nalietal na rôznych typoch lietadiel 3619 hodín a stal sa vojenským pilotom 1. triedy.

V roku 1995 bol zvolený ako poslanec do štátnej dumy, t.j. dolnej komory ruského parlamentu za komunistickú stranu. Získal desiatky rôznych vyznamenaní a bol po ňom pomenovaný kráter Titov na odvrátenej strane Mesiaca.

Zomrel vo veku 65 rokov doma, vo svojej saune po infarkte.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Použitá literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Gotowała, J., Przedpełski, A. 2003. 100 osobností světového letectví. 1. vyd. Dobřejovice: Rebo Productions CZ, 2006. 199 s. ISBN 80-7234-426-9

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]