Giovanni Domenico Cassini

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Giovanni Domenico Cassini
Giovanni Domenico Cassini
taliansko-francúzsky astrónom a inžinier

Narodenie 8. jún 1625
Perinaldo, Janovská republika, dnes Taliansko
Úmrtie 14. september 1712 (87 rokov)
Paríž, Francúzsko

Giovanni Domenico Cassini alebo Jean-Dominique Cassini (* 8. jún 1625, Perinaldo, Janovská republika – † 14. september 1712) bol taliansko-francúzsky astronóm a inžinier. Jeho synom bol francúzsky astronóm Jacques Cassini.

Astronómia[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1644 Cassini začal pôsobiť ako asistent na observatóriu v Panzane, kde od roku 1648 až do 1669 pracoval ako astronóm. V roku 1650 sa stal profesorom na Univerzite v Bologni a v roku 1671 bol vymenovaný za riaditeľa Parížskeho observatória. So svojou novou vlasťou sa úplne stotožnil a vo Francúzsku a okolitých krajinách je známy ako Jean-Dominique Cassini.

Spoločne s Hookom je Cassinimu pripisovaný objav Veľkej červenej škvrny na Jupiteri (okolo roku 1665). Cassini ako prvý uvidel štyri Saturnove mesiace a klasifikoval prstence (Cassiniho delenie - 1675). Okolo roku 1690 Cassini ako prvý pozoroval diferenciálnu rotáciu Jupiterovej atmosféry. Svoje tri zákony o pohybe mesiaca formuloval v roku 1693.

V roku 1672 poslal svojho kolegu Jeana Richera do Cayenne vo Francúzskej Guyane, zatiaľ čo sám zostal v Paríži. Obidvaja robili súčasné pozorovania Marsu, našli jeho paralaxu a odvodili jeho vzdialenosť. Toto meranie po prvýkrát ukázalo skutočné vzdialenosti v slnečnej sústave.

Cassini tiež ako prvý uskutočnil meranie zemepisnej dĺžky metódou navrhnutou Galileom, použitím zatmenia Jupiterových mesiacov ako hodín.

Astrológia[upraviť | upraviť zdroj]

Keď sa vo svojej mladosti nadchol pre nebesá, skôr ho zaujímala astrológia ako astronómia. Neskôr sa vo svojom živote zameral takmer výhradne na astronómiu a ako sa stále viac zapájal do vedeckej revolúcie a pestoval racionálne myslenie, začal astrológiu kritizovať. V mladosti študoval astrológiu veľmi intenzívne a načerpal v tomto obore rozsiahle znalosti; je kuriózne, že práve tie ho viedli k rozhodnutiu stať sa skôr astronómom.

V roku 1644 senátor Bologne Marquis Cornelio Malvasia, ktorý sa veľmi zaujímal o astrológiu, pozval do Bologne Cassiniho a ponúkol mu miesto v observatóriu v Panzane, ktoré sa práve stavalo. Spolu s ostatnými trávil väčšinu času počítaním nových, lepších a presnejších efemerid pre astrologické účely za použitia rýchlo sa rozvíjajúcich astronomických metód a nástrojov tej doby.

Roku 1669 sa Cassini presťahoval do Francúzska a vďaka grantu Ľudovíta XIV. mohol založiť Parížske observatórium, ktoré bolo otvorené v roku 1671. Cassini zostal jeho riaditeľom až do konca svojej kariéry, do svojej smrti v roku 1712. Napriek tomu, že vo Francúzsku Cassini slúžil 41 rokov ako kráľovský astronóm/astrológ Ľudovíta XIV. („Kráľa Slnko“), vo svojej dvojitej úlohe väčšinu času venoval astronómii; astrológiu, ktorú tak intenzívne študoval v mladosti, zanedbával.

Inžinierstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Pápež Klement IX. najal Cassiniho na stavbu opevnenia a reguláciu koryta rieky Pád na ochranu pred záplavami.

Pomenované po Cassinim[upraviť | upraviť zdroj]