Globalizácia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Globalizácia znamená aj všeobecne robenie globálnym, pretváranie na globálne.

Globalizácia je proces narastania medzinárodného prepojenia vo všetkých oblastiach (ekonomika, politika, kultúra, komunikácia, životné prostredie atď.) pozorovaný najmä v posledných desaťročiach. Extrémna interpretácia tohto procesu často označuje globalizáciu ako pokročilý kapitalizmus, ktorý stiera lokálne tradície a regionálne rozdiely a vytvára homogenizovanú svetovú kultúru.[1]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Znakom globalizácie je aj „zrútenie“ času a priestoru. Tento jav je najlepšie opísaný v teórií „veľkej dediny“ od Marshalla McLuhana v diele Gutenberg Galaxy (1962). Podľa McLuhana okamžitá komunikácia zničí geografickú rovnováhu a vytvorí „veľkú dedinu“.[1] Termín "globalizácia" bol spopularizovaný Theodorom Levittom profesorom Harvardovej univerzity.[2] Levitt tento termín použil ako prvý v spojení s ekonomikou. Stalo sa tak v roku 1983.

Globalizácia v obchode[upraviť | upraviť zdroj]

Základným impulzom pre začiatok globalizácie bola revolúcia v doprave v polovici 20. storočia. Pomocou rýchlejšej a sofistikovanejšej dopravy mohli firmy uzavierať obchody nielen s lokálnymi partnermi, ale aj s partnermi na opačnej strane Zeme. Priekopníkom globalizácie boli Spojené štáty americké, kde miestne spoločnosti v 60. rokoch expandovali na európske trhy. Dôsledkom toho bolo, že Američania sa museli čiastočne prispôsobiť európskemu zákazníkovi a naopak. Stykom dvoch kultúr sa zmenil spôsob výroby a predaja. Tieto zmeny niektorí označili ako prínos, iní sa s tým nikdy nezmierili. Do globalizácie sa neskôr zapojili aj ďalšie krajiny. V 70. rokoch, keď nastal prudký rozvoj japonskej ekonomiky sa jej tovary rozšírili do všetkých krajín. V USA a Európe tak boli následkom konkurenčného boja zredukované niektoré priemyselné odvetvia. Ich miesto zaujali japonské firmy s ich spôsobom výroby. Tieto procesy prebiehali aj v 80. a 90. rokoch a prebiehajú naďalej.

Globalizácia v kultúre[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavnými centrami globalizácie sú vždy veľké mestá, kde sa za posledných 40 rokov kultúrne rozdiely zmenšovali. Týmto mestám (napr. Berlín, Londýn, New York) sa hovorí taviace kotle (z anglického melting pot). Súčasťou globalizácie je aj prisťahovalectvo, tak v Európe (Turci, Alžírčania, Číňania), ako aj v Severnej Amerike (hlavne v USA Mexičania a Portorikánci) a v krajinách na Arabskom polostrove (Indovia, Pakistanci). Globalizácia sa najviac prejavuje vo vyspelých oblastiach, tam kde je vysoká kúpna sila a rozvinutá a intenzívna doprava.

Globalizácia vo svetovej ekonomike[upraviť | upraviť zdroj]

Globalizáciou sa v skratke nazýva teória globálneho ekonomického rastu (pozri Rozvojová politika), podľa ktorej rozvoj vyspelých krajín spôsobuje aj zvýšenie životnej úrovne a zmiernenie chudoby v rozvojových krajinách. Na druhej strane odporcovia globalizácie tvrdia, že rozdiely sa prehlbujú a vyspelé krajiny musia podporovať miestne drobné podnikanie v krajinách tretieho sveta. Taktiež musia zmenšovať ekologické dopady priemyslu v rozvojových krajinách, ktoré ich situáciu zhoršujú.

Zápory globalizácie[upraviť | upraviť zdroj]

Proces globalizácie so sebou prináša aj rôzne problémy. Jedným z nich je napríklad veľká odlišnosť kultúr, ktorá vedie k nestabilite v niektorých krajinách. Typickým príkladom sú krajiny západnej Európy, kde často dochádza k nepokojom. Tento problém môže mať ale aj opačný charakter, napríklad v arabským krajinách, kde preniká západná globalizovaná kultúra a mení tak konzervatívnu islamskú spoločnosť.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b globalization.(2007). Encyclopædia Britannica. Ultimate Reference Suite.
  2. Time Almanac with Information Please (2007)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]