Gnosticizmus
Gnosticizmus alebo gnóza (z starogr. γνῶσις – gnósis, dosl. poznanie, znalosť) je súhrnné označenie pre viacero dualistických náboženských prúdov, ktoré sa objavujú v počiatkoch kresťanskej éry a ktoré sa medzi sebou do určitej miery odlišujú. Pre gnosticizmus je typické používanie dvoch mýtov, patriacich vo väčšine prípadov k umiernenému dualizmu: mýtus o ženskom podvodníkovi, nebeskej bohyni Sofii, ktorá spôsobí pohromu alebo ťažkosť, ktorá má za následok stvorenie sveta; a mýtus o mužskom podvodníkovi, Sofiinom nedochôdčati, ktorý zhotovuje svet buď z akejsi odpornej látky zvanej „voda“ alebo z odpadkov či snov, pochádzajúcich zhora, od pravého Boha. Demiurg sveta sa obyčajne stotožňuje s Bohom Starého zákona. Len v málo svedectvách je vyložene zlý; v rade koptských textov, ktoré sa vyskytujú v zbierkach gnostickych papyrusov, z ktorých najvýznamnejšie sa našli v súbore rukopisov z Nag Hammádí v Hornom Egypte r. 1945, je hlúpy a pyšný, „blázon“. Vo svedectvách, ktoré vzišli z valentínskej gnózy (jej rozkvet spadá do rokov 140-150), sa nevedomý demiurg kajá a stvorenie sveta sa mu odpúšťa.
Kresťanský gnosticizmus [upraviť]
Kresťanský gnosticizmus sú gnostické učenia rozvíjajúce sa v ranom kresťanstve počnúc 2. stor. po Kr. Za najstaršieho kresťanského gnostika sa považuje Cerintus.
Externé odkazy [upraviť]
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- prednáška o gnosticizme
