Gneisenau (bojová loď)
Z Wikipédie
| Gneisenau | |
|---|---|
 |
|
| Základná charakteristika | |
| Štát | Tretia ríša |
| Druh | bojová loď |
| Staviteľ | Deutsche Werke |
| Začiatok výstavby | 8. december 1934 |
| Dátum spustenia na vodu | 8. december 1936 |
| Dátum prevzatia námorníctvom | 21. máj 1938 |
| Dátum potopenia (vyradenia) | 27. marec 1945 |
| Dĺžka | 235 m |
| Šírka | 30 m |
| Ponor | 9,9 m |
| Štandardný výtlak | 31 800 ton |
| Bojový výtlak | 38 900 ton |
| Posádka | 1 840 |
| Pancierovanie a výzbroj | |
| Pancierovanie stred | 320-350 mm |
| Pancierovanie prova a korma | 170 mm |
| Pancierovanie paluba | 48,3 + 150 mm |
| Hlavná výzbroj | 9 x 380 mm (3 x 3) |
| Pomocná výzbroj | 12 x 150 mm (6 x 2), 6 x 533 mm toprédomety |
| Protilietadlová výzbroj | 14 x 105 mm, 16 x 37 mm, 38 x 20 mm |
| Lietadlá | 3 x Arado AR 196? |
| Pohon a pohyb | |
| Pohon | kombinovaný: 12 vysokotlakových kotlov Wagner a 3 parné turbíny Brown-Boveri, dieselový (dízlový) motor MAN 165 000ks (123 000kW) |
| Palivo | nafta? ? t |
| Maximálna rýchlosť | 31,5 uzlov |
| Maximálny dosah | 6 214 námorných míľ (15 u.) |
Gneisenau bola druhá jednotka (v konečnom poradí prvá) z dvoch jednotiek triedy Scharnhorst, bojových lodí Tretej ríše. Bola to prvá trieda bojových lodí, ktorá sa mohla postaviť nepriateľským bojovým plavidlám. Scharnhorst bol pomenovaný po bojovom krížniku Gneisenau nemeckého námorníctva potopeného v I. svetovej vojne v Falklandskej bitke v roku 1914.
Obsah |
[upraviť] Stavba
Stavba kýlu lode sa začala v Deutsche Werke, 8. decembra 1934. Spustenie na vodu prebehlo 8. decembra 1936 a loď bola odovzdaná nemeckej Kriegsmarine 21. máj 1938. Keďže kvôli sklzu spôsobenému nedostatkami na počiatku stavby lodi sa dokončenie Sharnhorstu oneskorilo, bola na hladinu skôr spustená Scharnhorstova sesterská loď Gneisenau. Vzhľadom na to býva trieda Scharnhorst označovaná (hlavne v anglosaských krajinách) aj ako trieda Gneisenau.
[upraviť] Pohon a pancierovanie
Vzhľadom na rozvinutý nemecký priemysel, so skúsenosťami z I. svetovej vojny, a následným rozvojom v dobe nástupu nacizmu bolo pancierovanie veľmi kvalitné. Hrúbka pancierovania trupu, bola v rozmedzí 170 až 320 mm. Menej dôležité časti boli pancierované slabšie, no strojovne, veliteľské stanovištia a muničné sklady boli pancierované veľmi kvalitne. Hrúbku panciera hlavných delostreleckých veží dosahovali až 350 mm. Pancierovanie trupu lode sa zužovalo z hrúbky 320 mm na hrúbku 170 mm. Klinovité zúženie spolu so zužovaním trupu spôsobovalo, že delostrelecké granáty sa po pancieri skôr kĺzali, ako ho prerážali. Pri delostreleckej paľbe vedenej z menšej vzdialenosti bol však Gneisenau v nevýhode. V takomto prípade dopadali granáty pod ostrejším uhlom, a mohlo dôjsť k prerazeniu panciera. Vďaka vysokej maximálnej rýchlosti si však Gneisenau mohol určiť vhodnú vzdialenosť delostreleckého súboja. Paluba bola chránená 50 mm pancierom, pod ktorým bol umiestnený (znova na najcitlivejších miestach lode) ďalší pancier o hrúbke 150 mm. V prednej časti mala prvá prepážka hrúbku rovnako 150 mm. Ako ostatné lode tej doby mala prova lode skosenie pod uhlom 90°, ktorá bola neskôr (kvôli hydrodynamike) zmenená na tzv. Atlantický typ, s nižším skosením.
Gneisenau bol ako jedna z prvých lodí vybavená rádiolokátorom (radarom) FuMO 22 s frekvenciou 368 MHz neskôr nahradený FuMO 26 alebo 27.
Na pohon bolo využitých niekoľko dieselových motorov MAN a 12 kotlov Wagner, poháňajúcich tri Brown-Boveri turbíny s výkonom 165 000 ks, Motory a turbíny predávali svoj výkon cez tri lodné skrutky ktoré ho mohli premeniť až na rýchlosť 32 uzlov. Zásoba paliva vydržala na vzdialenosť 6 214 míľ.
[upraviť] Výzbroj
Od začiatku boli ako hlavná výzbroj plánované 15 palcové kanóny, avšak nakoniec boli namontované 11 palcové (280 mm) s predpokladom, že predsa len dôjde ku zmene na vyšší kaliber 15 palcov (405 mm). Do konca kariéry sa ani Scharnhorst ani Gneisenau tejto výzbroje nedočkali. Zostalo tak pri troch vežiach Dreh C/34 jedna vzadu, a dve vpredu po troch hlavniach dela SK/LC28 kalibru 280mm/54,5 cal., ktoré dodali Kruppové závody. Munícia hlavného delostrelectva bola AP (protipancierová) a HE (bombardovacia). Dostrel bol na hranici 41 km, pričom granát AP dokázal ešte na vzdialenosť 27 km preraziť pancier o hrúbke 205 mm (pri kolmom dopade na pancier).
Zvyšok výzbroje tvorilo 12 diel SKC/28 ráže 150 mm (5,9"/55) z toho osem diel v štyroch dvojdelových vežiach Dreh LC/34 a štyri v jednodelových vežiach MPL C/35 tvorili pomocné delostrelectvo, ako proti menším hladinovým cieľom, tak proti lietadlám. Zaujímavé boli osvetľovacie granáty, ktoré mohli byť použité.
Proti lietadlám boli nainštalované kanóny SKC/33 kalibru 105 mm v počte 14 kusov v dvojvežiach LC/31. Protilietadlovú obranu doplňovalo 16 kusov 37 mm a 38 kusov 20 mm kanónov.
Na lodi mohli byť umiestnené až tri lietadlá (pravdepodobne Arado Ar 196), pre ktoré boli namontované dva katapulty.
[upraviť] Služba
[upraviť] Bojové nasadenie
[upraviť] Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gneisenau (bojová loď)
[upraviť] Externé odkazy
Stránka o bojovej lodi Gneisenau. -po česky
 |
Tento článok týkajúci sa vojny je príliš krátky (tzv. „výhonok“). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku „úprava“ (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. |
| Bojové lode: Trieda Scharnhorst |
 |
|
| Predchádzajúca trieda: Trieda Bayern (Nemecké cisárstvo) | Nasledujúca trieda: Trieda Bismarck | |
| Scharnhorst · Gneisenau | ||
