Gorila horská
| Gorila horská | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vedecký názov | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Gorilla beringei Matschie, 1903 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Synonymá: Gorila vrchovská |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Rozšírenie gorily horskej. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Gorila horská alebo gorila vrchovská (lat. Gorilla beringei) je druh z rodu Gorila.
Obsah |
Opis [upraviť]
Dospelý jedinec gorily horskej meria okolo 1,3 – 1,9 m a váži od 68 do 210 kg. Samice vážia menej a sú menšie. Tento druh má dlhú strapatú srsť, ktorá dobre udržiava telesné teplo aj vo vysokých výškach, ktoré obýva. Tvár, ruky a chodidlá (u samcov ani hrudník) nie sú osrstené. Srsť a koža goríl horských je čiernej farby. Gorily majú silné nohy a ruky.
Správanie [upraviť]
Gorily horské sú spoločenské a zdržujú sa v početných skupinách, v ktorých je až do 40 jedincov. Každá skupina obýva teritórium s rozlohou 400 – 800 hektárov, ktorý sa na okrajoch môže prekrývať so susednými teritóriami. Za súmraku sa skupina usadí na odpočinok – dospelé samce na zemi, samice a mláďatá spolu niekedy v hniezdach na stromoch. Votrelcov plašia štekotom. Ak ten nezaberie, začne alfa samec (u goríl nazývaný ,,strieborný chrbát“) húkať, pričom sa postaví na zadné končatiny, zovretými päsťami bije do hrude (holá koža zosilňuje tento zvuk) a pustoší vegetáciu. Ak to nestačí, s veľkým revom zaútočí a udrie alebo klepne rukou či uhryzne votrelca.
Potrava [upraviť]
Hlavnú zložku potravy gorily horskej sú listy, výhonky a stonky – obzvlášť bambusové. Okrem nich jedáva plody, korienky, mäkkú kôru a huby. Z času načas zje aj mravce, ktoré prehltne skôr, než ju začnú hrýzť. Za jeden deň dokážu spásať až 100 kg bambusu.
Rozmnožovanie [upraviť]
Alfa samec je otec väčšiny alebo všetkých mladých goríl v skupine. Samica, ktorá porodila, prejde k inému samcovi, zvyčajne len ak bol jej partner zabitý. Mláďa ostáva so svojou matkou do jej ďalšieho pôrodu – čo predstavuje dobu okolo 4 rokov. Pozornosť rujných samíc si dominantný samec získava imitáciou kŕmenia, húkaním, búšením do pŕs, mlátením rastlín alebo poskakovaním.
Ochrana [upraviť]
Niektoré skupiny tohto druhu sú zdrojom turistických príjmov a preto podliehajú ochrane. Iné gorily sú trvalo ohrozované pytliactvom.
Klasifikácia [upraviť]
Gorila horská bola donedávna považovaná za poddruh gorily nížinnej. Dnes ju zaraďujeme ako samostatný druh s viacerými poddruhmi:
- poddruh Gorilla beringei beringei
- poddruh gorila Grauerova (Gorilla beringei graueri)
- ?poddruh Gorilla beringei ssp. – gorila z Bwindi
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gorila horská
Wikidruhy ponúka informácie na tému Gorila horská
Zdroj [upraviť]
BURNIE, David; KOVÁČ, Vladimír, a kol.Zviera: Obrazová encyklopédia živočíšnej ríše. Bratislava : Ikar, 2002. ISBN 80-551-0375-5. S. 623.