Gorkého ulica (Bratislava)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Gorkého ulica
ulica/námestie
Štát Slovensko Slovensko
Mesto Bratislava
Mestská časť Staré Mesto
Obvod I
Súradnice 48°08′35″S 17°06′42″V / 48,143193°S 17,111533°V / 48.143193; 17.111533
PSČ 811 01[1]
Začína na Námestie Eugena Suchoňa
Končí na Štúrova ulica
Staršie názvy Andrássy Gyula-Gasse/Andrássy Gyula-utca
Ondrejská ulica (1920 – 1932)
Goetheho ulica (1932 – 1945)
Map
Poloha v rámci Bratislavy (interaktívna mapa)
Wikimedia Commons: Gorkého, Bratislava
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Gorkého ulica je ulica v Bratislave, v mestskej časti Staré Mesto.[2][pozn 1]

Základné informácie[upraviť | upraviť zdroj]

Pred vznikom Česko-Slovenska mala názov Andrássy Gyula-Gasse alebo Andrássy Gyula-utca, podľa Júliusa Andrášiho (1823 – 1890), uhorského šľachtica a politika.[4] V roku 1920 dostala poslovenčené meno Ondrejská ulica.[4] V rokoch 1932 do 1945 mala názov Goetheho ulica, podľa Johanna Wolfganga Goetheho (1749 – 1832), nemeckého básnika, spisovateľa a politika.[4]

Po vojne bola z politických príčin opäť premenovaná na súčasný názov, podľa Maxima Gorkého (1868 – 1936), ruského spisovateľa.[4] Tiahne sa od Námestia Eugena Suchoňa po Štúrovu ulicu, je rovnobežná s Jesenského a Laurinskou.

Na Gorkého 2 stojí historická budova Slovenského národného divadla.

Gorkého 4 je bývalé sídlo Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.[5]

Na Gorkého č. 5 sa nachádza národná kultúrna pamiatka Palác Motešických.

Na Gorkého 7 sa nachádza budova niekdajšej Zemskej banky dokončená v roku 1926.[6] Na jej priečelí sa nachádza alegorická sochárska výzdoba od českého sochára Ladislava Šalouna (1870 – 1946). Postavy muža a ženy s predmetmi, ktoré symbolizujú priemysel a poľnohospodárstvo, sú personifikáciou Česka a Slovenska, majú názov Čechia a Slovakia.[6] V budove sa nachádzala Šalounova socha Tomáša Garrigua Masaryka, v roku 1948 bola určená na roztavenie, napokon bola premiestnená do skladu Mestského múzea. Po Nežnej revolúcii bola niekoľko mesiacov vystavená na dvore Starej Radnice.[6]

Gorkého ul. 6-12 pôvodne postavené 1935 – 1936 ako budovy bratislavských pobočiek poisťovní Assicurazione Generali a Moldavia Generali, neskôr budova Akadémia vzdelávania (oproti bývalému Tuzexu). Dnes Polyfunkčný dom. Projektoval Alexander Skutecký.[7]

V budove na Gorkého 9 sa počas obdobia ČSSR nachádzala predajňa TUZEX aj VÚB.

Na ulici bola po vzniku Česko-Slovenska zbúraná budova snemovne a časť zachovaných mestských hradieb.[6]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. V medzivojnovom období sa Ulica Maxima Gorkého nachádzala v Bratislave pri Tehelnom poli, pričom pozostávala z južnej časti dnešnej Hálkovej ulice a východnej časti dnešnej Riazanskej ulice.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Zoznam PSČ Slovenskej republiky [online]. pscpsc.sk, [cit. 2017-03-22]. Dostupné online.
  2. Abecedný zoznam ulíc Bratislavy a pomenovaných priestranstiev [online]. Hlavné mesto SR Bratislava, rev. 2017-01-10, [cit. 2017-03-22]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  3. Mapa Bratislavy z roku 1931 [online]. staremapy.sk, [cit. 2017-03-22]. Dostupné online.
  4. a b c d HORVÁTH, Vladimír. Bratislavský topografický lexikon. Bratislava : Tatran, 1990. ISBN 80-222-0229-0.
  5. Slovenská obchodná a priemyselná komora, [cit. 2017-03-22]. Dostupné online. Archivované 2017-02-27 z originálu.
  6. a b c d Na fasáde niekdajšej Zemskej banky na Gorkého sú sochy od Ladislava Šalouna [online]. Bratislavské noviny, 2006-09-14, [cit. 2017-03-22]. Dostupné online.
  7. Polyfunkčný dom (dnes Akadémia vzdelávania): Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave [online]. muop.bratislava.sk, [cit. 2023-10-23]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]