Grécke víno

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Byzantský reliéf s nápisom CΕΠΤΕΜΡHΟC (september) zobrazujúci zber hrozna v tomto mesiaci, 10-11 storočie.

Grécke víno, novogr. Ελληνικό κρασί (Elliniko krasi), starogr. Ελληνικός οίνος (Hellenikos hoinos) patrí medzi najstaršie vína. Víno sa v Grécku dorába už 6500 rokov.

Staroveké grécke vína[upraviť | upraviť zdroj]

Do Grécka sa víno dostalo prostredníctvom obchodu s Orientom. Predpokladá sa, že víno má pôvod v dnešnom Iráne. Starodávni obyvatelia Grécka, Pelasgovia víno začali pestovať aj v Grécku, na Kréte bolo víno súčasťou Minojskej kultúry. Od Minojčanov sa víno vďaka obchodu rozšírilo do Egypta.

Prví Gréci, ktorí sa venovali pestovaniu hrozna a dorábaním vína boli Achájci (Mykénčania). V okolí achajských palácov existovali rozsiahle vinohrady a víno sa stalo nápojom vládcov ale tiež jednoduchého obyvateľstva. Vínna kultúra v Grécku pretrvala aj po páde mykénskej kultúry, ďalej ju kultivovali mladšie grécke kmene, Ióni, Aiolovia a Dóri. Dorábanie vína sa stala pre Grékov kultová záležitosť a verilo sa, že Grékom víno zoslal boh Dionýzos, ktorý bol boh vína a zábavy. Kult Dionýza bol veľmi rozšírený a na jeho počesť sa konali veselice zvané Dionýzie. Víno sa stalo tradičným gréckym produktom a počas kolonizácie sa rozšírilo aj do západného Stredomoria, do južnej Itálie, Galie a Hispánie. Od Juhotalianskych Grékov víno prevzali aj Etruskovia a Italikovia. Pestovanie hrozna bolo popri pasení zvierat tradičným zamestnaním gréckych vidiečanov.

Starovekí Gréci miešali víno s vodou v širokých nádobách, zvaných kratér (κρατήρ), z čoho pochádza aj novogrécke slovo pre víno, κρασί (krasi). Víno sa potom pilo zo širokookrajových nádob, ako kylix či kantharos, aby sa v ich širokom dne zvýraznila vínna aróma a aby sa víno pri pití dotklo celej dĺžky úst, pretože tak zanechá kvalitnejšiu chuť.

Byzantské vína[upraviť | upraviť zdroj]

Muž nalieva víno, 5 stor. pred Kr.

Gréci pokračovali v dorábaní vína aj počas byzantskej doby. Síce už boli Gréci kresťania, uchovali si svoju tradičnú úctu k vínu a stále oslavovali dorábanie novej úrody hrozna, tak ako počas dionýzií v staroveku. Sviatky vína sú v Grécku veľmi obľúbené dodnes a je to pokračovaním tradícií dionýziach. Na gréckych ostrovoch je od tejto doby veľmi populárna aj retsina, čo je biele víno ochutené borovicovou smolou. Pôvod retsiny je však tiež staroveký.

Moderné grécke vína[upraviť | upraviť zdroj]

Dionysos, boh vína

Grécke vína sa začali predávať a plniť do fliaš v 19 stor., no majú starú tradíciu. Víno má špecifické postavenie v modernej gréckej kultúre a často sa o ňom spieva v rôznych ľudových gréckych piesňach, ako Mes´t´ambeli-Vo vinici, či Stafyli mu krystalino-Moje kryštáľové hrozno či Samiotiko glyko krasi-Samosské sladké víno. Najznámejšie grécke vínne oblasti sú Chalkidiki, Kavala, Nausa v Macedónií, Nemea, Patra, Korintia, Mandinia na Peloponéze, kraj Atika, Kréta, Egejské ostrovy, Iónske ostrovy, ostrov Cyprus, ostrov Eubója, Mesenikola a Anchialos v Tesálií a Zitsa v Epire. Koncom 19 stor. vznikli rodinné podniky, ktoré fungujú dodnes. Najznámejšie sú:

Tsantalis

Túto svetoznámu grécku značku vína založil Evangelos Tsantalis, rodák z Východnej Trácie. Tsantalis pestuje svoje hrozno v severogréckych oblastiach Trácie a Macedónie (Chalkidiki, Nausa).

Butari

Túto značku založil Ioannis Butaris, pochádzajúci z mesta Nausa. Butari je historicky prvá veľká grécka spoločnosť, zaoberajúca sa vínom. Dnes už Butari nepestuje iba víno z Nausy, ale aj z ostatnej Macedónie, Atiky, Nemey, Santorini a Kréty.

Kambas

Túto známu značku založil Andreas Kambas, rodák z Atén. Svoje hrozno pestuje v južnom Grécku, v okolí Atén, v kraji Atika a tiež na Peloponéze.

Jerovassiliu

Štvoricu najznámejších gréckych značiek uzatvára rodinná značka Jerovassiliu, ktorá má vinice na Chalkidiki, pri meste Epanomi. Dorábajú sa tu mnohé starogrécke odrody bieleho vína ako Malagusia a Assyrtiko.

Známe grécke odrody[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ajorjitiko - v preklade Svätojurajské, lebo pochádza z peloponézskeho mesta Nemea, ktorej starý názov bol Ajos Jeorjos. Hrozno sa pestuje na vysoko položených viniciach, čo mu dáva špecifickú chuť. Je to červené víno.
  • Xinomavro - v preklade čierne kyslé. Je to tradičné severogrécke červené víno, hrozno sa pestuje hlavne pri meste Nausa.
  • Mandilaria - tradičné červené ostrovné víno, najznámejšie z Rodosu a Kréty.
  • Mavrodafni - tradičné červené víno z Peloponézu a Iónskych ostrovov.
  • Kotsifali - tradičné červené krétske víno.
  • Kumandaria - tradičné červené víno z Cypru, má staroveký pôvod.
  • Assyrtiko - biele víno pôvodom z ostrova Santorini, má špecifickú arómu, vďaka sopečnej pôde ostrova Santorini.
  • Retsina - biele víno ochutené borovicovou smolou, pochádza z ostrova Chios.
  • Savatiano - tradičné biele víno z Atiky.
  • Malagusia - aromatické biele víno z Macedónie