Granátovník púnsky
| Granátovník púnsky | |
 Ilustrácia, Thomé 1885. | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Punica granatum Linnaeus | |
| Synonymá | |
Zoznam
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Granátovník púnsky (Punica granatum) je ovocný opadavý ker z čeľade vrbicovité. Jeho plod je granátové jablko, aromatické ovocie so sladkokyslou chuťou.
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Granátovníky sú menšie stromy, ktoré rastú hlavne v Stredomorí, Indii, Argentíne, USA a v celej Ázii. Granátové jablko je až 12 cm veľká bobuľa s nezvyčajnou vnútornou stavbou a guľatým šesťbokým tvarom. Pod tvrdou a hrubou šupkou sa nachádza päť až dvanásť puzdier, v ktorých sa v sladkom červenom, bielom či ružovom rôsolovitom miešku nachádzajú semená. Celkový počet semien v jednom plode spravidla presahuje 500 kusov. Zber prebieha počas septembra až novembra, výnimočne aj skôr.
Granátovník pochádza pôvodne z malého ostrova Sokotra pri pobreží Somálska, kde bol endemitom. Odtiaľ ho ľudia rozšírili cez Irán do celého Stredomoria, kde je už oddávna symbolom plodnosti.
Zloženie[upraviť | upraviť zdroj]
Granátové jablká obsahujú približne 77% vody, ďalej vápnik, fosfor, železo, horčík, veľké množstvo sodíka, draslíka, sacharidov, organické kyseliny (najmä kyselinu citrónovú), z vitamínov sú významne zastúpené vitamíny B (B1, B2 a B3) a vitamín C, v menšej miere tiež aj vitamín A vo forme provitamínu (karotenoidov). Obsahujú tiež 6 esenciálnych a 9 neesenciálnych aminokyselín.
Šupka granátového jablka a vnútorné prepážky majú vysoký obsah horkých a trpkých (adstringentných) látok, napr. kyseliny tanínovej, ktoré vyvolávajú zápchu. Jedlé časti granátových jabĺk majú skôr preháňací účinok.
Olejnatosť granátového jablka je 15 – 25 %.
Využitie[upraviť | upraviť zdroj]
Z granátového jablka sa využíva predovšetkým semená, šťava z ktorej sa robí rad koktailov a džúsov, najznámejším nápojom je orientálny nealkoholický nápoj šerbet. Obľúbený je tiež sirup grenadína, ktorý sa často používa v koktailoch. Ďalej sa granátové jablko využíva v studenej kuchyni, kde sa pridáva do mnohých šalátov. V teplej kuchyni sa pridáva predovšetkým k hydine, grilovanému mäsu a rybám. V Ázii sa využíva aj ako korenie, na tento účel sa však lepšie hodia divoko rastúce rastliny, predovšetkým z úpätí Himalájí.
Vďaka obsahu horčíka, draslíka a sodíka je šťava z granátového jablka vhodná pre športovcov, ťažko pracujúcich, pre osoby s horúčkou a pracujúcich v horúčave, ktorí potom s vyšším príjmom tekutín strácajú minerály.
Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]
Zo slovného základu granatus bolo odvodených niekoľko termínov:
- Gran (latinsky granum) znamená zrnko. Termín je odvodený z arabčiny a používa sa pre drobnú váhovú jednotku, najmä pre drahé kovy.
- Granatus dalo základ slovu hranatý, na základe podobnosti so zoschnutým granátovým jablkom.
- Podľa štruktúry granátového jablka bola pomenovaná trieštivá strela granát v mnohých jazykoch.
- Hornina granit má tiež pôvod v granátovom jablku, založená na zrnitosti.
- Podobná veľkosť, tvar a temné červeno-čierne sfarbenie semien granátového jablka viedlo k označenie drahokamu pyropu (český granát).
Latinský termín Punica granatum je odvodený a) z termínu „Punica“, púnsky, t. j. fenický, pretože Feničania boli tradičnými pestovateľmi granátových jabĺk; b) z termínu pre červenú farbu.
Symbolika[upraviť | upraviť zdroj]
Granátové jablko je najčastejšie symbolom úrodnosti, plodnosti a blahobytu.
Mytológia[upraviť | upraviť zdroj]
- V starovekých ázijských mytológiách bolo atribútom bohov či bohýň, napríklad sýrskej bohyne Atargatis (tiež Dea Syria).
- V antickom Grécku držali granátové jablko v podsvetí Hádes a Persefoné.
- Paris granátovým jablkom zvolil Afroditu za najkrajšiu ženu. Granátové jablko bolo neskôr atribútom Afroditiných družiek Troch grácií.
- Granátové jablká nesmrteľnosti zo záhrady Hesperidiek priniesol Herakles, keď zabil draka Ládóna.
- Persefoné ochutnala šesť zrniek zakázaného rajského jablka, a preto sa každoročne na jar vracala obrodiť zem.
- Množstvo semien v granátovom jablku bývalo symbolom jednoty národa a vladára.
Kresťanstvo[upraviť | upraviť zdroj]
V kresťanstve môže mať granátové jablko kladný aj záporný význam.
- V Starom zákone nie je jablko prvého hriechu ľudstva špecifikované, ale vo výtvarnom umení býva často vyobrazené ako granátové, Adam s Evou teda stoja pod granátovníkom.
- V kladnom zmysle je granátové jablko symbolom vzkriesenia Krista, preto ho na obrazoch drží Ježiš v ruke (napríklad u Botticelliho alebo Grunewalda).
- Čistota Panny Márie je vyjadrená stromom granátovníka, pod ktorým sedí Panna Mária s jednorožcom. Mária je tak stotožnená s Evou, ktorej prvotný hriech odčinila.
- Granátové jablko so zabodnutým krížom je atribútom sv. Jána z Boha.
- Vo výtvarnom umení je granátové jablko častým dekoratívnym prvkom. Napríklad vo florentskej mozaike sa od renesancie objavuje vták, ktorý zobe puknuté granátové jablko. V Oriente a v Byzancii sa používa ako ornament stredovekých hodvábnych tkanín, tvorený spojením granátových jabĺk v nekonečný motív, prevzatý od 12. storočia tiež do talianskych vzorov a neskôr kompletne zovšeobecnený.
Heraldika[upraviť | upraviť zdroj]
- Za svoj symbol si ho zvolil cisár Maximilián I. Habsburský po dobytí Granady, rovnako ako manželka jeho vnuka Karola V., kráľovná Izabela Portugalská. Vyjadrovalo bohatý majetok Habsburgovcov.
- V znaku Českobudějovickej diecézy bývali tradične od roku 1785 tri puknuté červené granátové jablká so zlatými jadrami, zelenými listami a hnedým kmeňom s tromi koreňmi na striebornom štíte. Symbolika sa po roku 1990 v novom znaku omylom premenila na české jablká zlatej farby.
- Granátové jablko je národným symbolom Azerbajdžana a heraldickým znakom a symbolom španielskej Granady, názov mesta má rovnaký slovný základ.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Punica granatum L., The Plant List, Version 1 [online]. Royal Botanic Gardens, Kew and Missouri Botanical Garden, 2010. Dostupné online. Archivované 2013-08-11 z originálu.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- Du CANGE, Charles du Fresne: Glossarium mediae et infirmae latinitatis medii aevi. Díl 4.–5., G–N, reprint Graz 1954.
- HALL, James: Slovník námětů a symbolů ve výtvarném umění. Praha : Mladá fronta 1991, s. 147.
- ROYT, Jan – ŠEDINOVÁ, Hana: Slovník symbolů. Praha 1998, s.99. ISBN 80-204-0740-5.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Granátovník púnsky
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Granátové jablko na českej Wikipédii.