Grantchester Meadows

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Grantchester Meadows sú lúky a pasienky obklopujúce cestu z Cambridgeu (UK, Cambridgeshire) do blízkej dediny Grantchester. Cesta medzi univerzitným mestom a dedinou vedie popri rieke Cam a je dlhá približne 1,6 km. V lete sa na Grantchester Meadows dajú pozorovať študenti z blízkej univerzity či pasúci sa dobytok. Pre svoju idilickosť je táto oblasť považovaná za typickú ukážku pokojného vidieckeho života, ku ktorému sa Angličania hrdo hlásia.

Plánovaná zástavba[upraviť | upraviť zdroj]

Na začiatku roku 2003 rozhodla britská vláda o zastavaní oblasti medzi týmito lúkami a Trumpington Road v najbližších dvoch dekádach. Voči protestom obyvateľov, ktorí tvrdili, že toto miesto je nedotknuteľné a zástavba by úplne zničila jeho atmosféru, sa vláda ohradila tým, že po vysadení stromov by do päťdesiatich rokov nebolo z Grantchester Meadows vidieť žiadne domy.

Neskôr v tom istom roku rozhodla miestna rada o tom, že žiadne stavby nebudú na Grantchester Meadows povolené, čím zachránila toto miesto pred zastavaním.

Grantchester Meadows v umení[upraviť | upraviť zdroj]

Krajina v Grantchester Meadows sa stala inšpiráciou pre členov skupiny Pink Floyd, ktorí pochádzali z Cambridgeu a na detstvo prežité v blízkosti týchto scenérií spomínali aj vo svojej tvorbe.

Na štúdiovej časti dvojalbumu Ummagumma z roku 1969 sa objavila pieseň Rogera Watersa s názvom „Grantchester Meadows“, ktorá je považovaná za najlepšiu z celého albumu a pôvodne sa mala objaviť aj na kompilácii Echoes: The Best Of Pink Floyd z roku 2001.

Inšpirácia z detstva je nepopierateľná aj v ďalších dielach Pink Floydu - napr. veľká časť soundtracku k filmu Barbeta Schroedera More v čele s atmosférickou piesňou „Cirrus Minor“, charkteristické sú aj kompozície, ktoré zložil David Gilmour, priamy rodák z tejto oblasti, ktoré nájdeme v skladbách „Fat Old Sun“ z albumu Meddle, či podobný úvod posledného väčšieho hitu skupiny s názvom „High Hopes“ z albumu The Division Bell.