Grekanici

Gréci z Kalábrie

Grekanici alebo Grekáni alebo Talianski Gréci (názov vo vlastnom jazyku Grecanici; gr. Έλληνες της Κατωιταλίας Έλληνες (Éllines tis Katoitalias) = "juhotalianski Gréci"; tal. Greci d´Italia = "Gréci Talianska") sú po grécky hovoriaci obyvatelia, žijúci v južnom Taliansku, v provinciách Kalábria, Puglia, v sicílskej Messine a do 19 stor. aj na iných miestach Sicílie. Nemajú grécku národnú identitu a teda sa od ostatných obyvateľov etnicky neodlišujú.

Dejiny

Starovek

Dórsky chrám v Agrigente

Prví Gréci prišli do južnej Itálie v staroveku, počas Veľkej gréckej kolonizácie v 8 stor. pred Kr. Gréci osídlili celé územie Kalábrie. Tu postavili mestá ako Capua, Region (Reggio di Calabria), Kroton (Crotone) či Lokri Efisefiri (Locri). Gréci osídlili aj časť Puglie a postavili tu mestá ako Kallipolis či Tarentos. Viac severne sa usadili v meste Neapolis (Neapol). Osídlili aj značnú časť Sicílie a postavili tu mestá ako Syrakusai (Syrakúzy), Zanklé (Messina), Akragas (Agrigento) či Gela. Väčšina týchto Grékov bolo dórskeho pôvodu, ale nachádzali sa tu aj iónske kolónie. Gréci priniesli do Itálie vyspelú antickú kultúru, ktorú ďalej od nich prevzali ich susedia, Etruskovia a od nich Rimania. Tak sa dostala vyspelá kultúra aj k západným národom. Juhoitalskí Gréci ostali izolovaní od ostatných Grékov a boli mimo diania ako Perzské vojny, či výboje Alexandra Veľkého. Jedine v roku 415 pred Kr. napadli Atény Syrakúzy, no boli porazení a aténski vojaci boli usadení na Sicílií ako otroci. Postupne však grécku Itáliu dobývajú Rimania. Tí si po Prvej púnskej voje podmanili celú Sicíliu a kartáginské obyvateľstvo odtiaľ vyhnali. Grécka kultúra v Itálii a Sicílii prosperovala, pochádzajú odtiaľto mnohé starogrécke kultúrne artefakty, ako keramika, či sochy. V mestách Agrigento a Paestum sú dochované najstaršie grécke chrámy. Gréci v Itálií sa počas celej rímskej doby mali pomerne dobre^{[chýba zdroj]}. Rimania ich nechceli romanizovať a tak gréčtina ostala úradným jazykom južnej Itálie. Postupne tu dochádza k nástupu kresťanstva. V 5. storočí však pokoj končí, nakoľko Sicíliu obsadili z Afriky germánski Vandali. V roku 476 pripadá Itália a Sicília germánskemu Odoakarovi, ktorého však vytlačia Ostrogóti.

Stredovek

Grécke obyvateľstvo Itálie ostalo čiastočne zdecimované po Byzantsko-gótskych vojnách v 6. stor. Byzantské grécke a gótske vojská viackrát zničili Sicíliu a južnú Itáliu a nastal tu hladomor a šírili sa choroby. Počas tohto obdobia veľa ľudí v Itálii zomrelo. Po nastolení Byzantského gréckeho panstva v Itálií sa jej grécke časti konečne dostali do gréckeho štátu. Začal sa postupne obnovovať poriadok a nakoľko Grékmi obývané územia ostali Byzancií natrvalo, rozšírilo sa tu medzi Grékmi grécke ortodoxné náboženstvo. Táto grécka vláda talianskym Grékom vyhovovala. Počas tohto obdobia sem prišlo mnoho Grékov z Grécka a Malej Ázie. V 8. stor. sa tu usadili aj Gréci z Peloponézu, ktorí sa sem uchýlili pred inváziou Slovanov. Naopak, po zničení Slovanov v Grécku v 9. stor. bolo mnoho gréckych rodín z Itálie presídlených späť do Grécka. Následne však Sicíliu dobyli Arabi a v 11. storočí južné Taliansko dobyli Normani. Po vyhnaní Arabov a Normanov sa však grécke územia Byzancií nevrátili, a tak sa miestni Gréci dostávajú pod latinský vplyv, tak cirkvi, ako aj románskych jazykov, čím sa veľká časť bývalého Veľkého Grécka romanizuje. Gréčtina sa udržala hlavne v Kalábrii a v niektorých oblastiach Puglie a Sicílie. V 15. stor. prišlo do gréckej časti Talianska vlna Grékov z Grécka, ktorí utiekli pred Turkami. S nimi prišli aj ortodoxní kresťanskí Albánci, ktorí hlavne v Kalábrii založili svoje dediny, ktoré si albánsky jazyk udržali dodnes. Horšie to ale je s identifikáciou grécko hovoriaceho obyvateľstva, ktoré malo prísť do tohto územia. Keďže Gréci tu žili kontinuálne, nevie sa aký počet nových Grékov sa tu v 15. stor. usadil.

Grécke národné obrodenie

Grécke povedomie grécko hovoriaceho obyvateľstva v Kalábrii, Puglii a na Sicílií sa začalo utvárať v 19. stor. Nikdy však nenadobudlo takú veľkú úroveň, aby sa Grekanici odelili od ostatného talianskeho obyvateľstva a začali sa stotožňovať s balkánskymi, či inými Grékmi. Za oživenie gréckeho povedomia sa zaslúžil Vito Domenico Palumbo z grécko hovoriacej dediny Puglie Calimera, ktorý obnovil styky s Gréckom.

Dnes

Dnes ostala gréčtina v niekoľkých dedinách Kalábrie a Puglie. Veľká časť Grékov sa romanizovala v 19. stor., kedy sa začala používať taliančina a veľa talianskych Grékov sa vysťahovalo do väčších miest. Dnes si títo Gréci snažia udržať svoju kultúru, prezentujú svoj jazyk, griko či grekaniko, a majú rôzne spolky. Nepovažujú sa však za etnickú menšinu, ale iba za jazykovú menšinu, teda grécky hovoriacich Talianov. Gréčtinou griko sa dnes rozpráva predovšetkým v južnej Kalábrii v mestách ako Bovesia, Bova Superiore, Roghudi, Galliciano, Melito di Porto Salvo a Reggio di Calabria. Po grécky sa rozpráva aj na určitých miestach Puglie, predovštkým v dedinách Calimera, Calinifta, Salento, Aramire a Ghetonia. Sicília za posledných 100 rokov ostala úplne romanizovaná, výnimnku tu tvorí len mesto Messina na severe ostrova, kde sta udržala grécka komunita. Messina bola založená v 8. stor.pred Kr. ako Zanklé, kolónia Grékov z arkádskej Mesénie.

Kultúra

Hudobná skupina Grekanikov z mesta Salento

Grécka vláda dnes sponzoruje tieto grécky hovoriace obce Talianska, dokonca sem priniesla výuku novogréčtiny dimotiki. Južní Taliani si celkovo uvedomujú svoj grécky pôvod a majú ku Grékom najbližšie. Sicílčania aj dnes zvyknú o sebe a Grékoch hovoriť: una facia e una razza (jedna tvár a jedna rasa). Talianski Gréci majú rovnakú kultúru ako Taliani z juhu, predovšetkým sú to ľudové tance typu tarantella a pizzicarella a klasické juhotalianske piesne. Organizujú hudobné festivaly s piesňami vo svojom jazyku, známa je skupina Ghetonia. Mnoho kultúrnych osobností z Grécka si osvojuje kultúru Juhotalianskych Grékov a propaguje ich kultúru v Grécku, ako napríklad známy spevák Jorgos Dalaras, ktorý ako mnohí iní grécki speváci predstavuje grekanické piesne v Grécku. Známa je pieseň Calinifta v jazyku griko, ktorá hovorí o osude Grékov, ako sa za prácou vysťahovali do iných miest Talianska:

• Evo panta se sena pensèo,
• yiatì sena fsichi mou ghapò,
• ce pou pao, pou syrno, pou steo
• stin kardià mou panta sena vastò

• Stále na teba myslím ,
• lebo teba duša moja milujem,
• a kam pôjdem, kde budem stáť,
• v srdci ťa stále budem mať.