Guadeloupe

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O geologickej epoche pozri Guadeloupe (epocha)
Guadeloupe
Flag of France.svg Flag of Guadeloupe (local) variant.svg
Národné heslo: Liberté, Égalité, Fraternité (Sloboda, rovnosť, bratstvo)
Úradný jazyk francúzština
Prefektúra Basse-Terre
Podprefektúry Pointe-à-Pitre
Obvody 2
Kantóny 42
obce 32
predseda regionálnej rady Josette Borel-Lincertin
predseda Generálnej rady Jacques Gillot
rozloha
 - celkovo
 - % vody
 
1 628,43 km²
0,26%
počet obyvateľov
 - celkovo (2010)
 - hustota
 
404 394 hab.
248 hab./km²
Mena euro
Časové pásmo UTC -4
Internetová doména .gp
Telefonická predvoľba 590

Guadeloupe (čo úplne doslova znamená "rieka vlka" – podľa panny Márie Guadalupskej zo Španielska), dlhý tvar Zámorský departmán Guadeloupu a závislých území, je malá skupina ostrovov v Karibiku v Severných Záveterných ostrovoch asi 600 km na sever od Južnej Ameriky a 600 km na východ od Dominikánskej republiky. Kedysi sa Guadeloupe nazýval KARUKERA, čiže „ostrov krásnych vôd“.

Ostrovy sú integrálna súčasť Francúzska – sú jeho zámorský departement (skr. DOM) a zámorský región (skr. ROM).

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Vlastné súostrovie pozostáva z:

Do januára 2007 k departementu (regiónu) administratívne patrili aj ostrovy mimo súostrovia Guadeloupe (severnejšie), ktorú sú dnes samostatnými územiami Francúzska:

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Guadeloupe roku 1493 objavil Krištof Kolumbus. Roku 1635 ho dobyli francúzski piráti a dostal sa do vlastníctva západoindickej spoločnosti. Od roku 1674 bol pod priamou správou francúzskej koruny. V rokoch 17941816 oň Francúzsko bojovalo s Britániou. Od roku 1816 bol francúzska kolónia a od roku 1946 je zámorský departement Francúzska.

Poloha Guadeloupe

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Väščinu obyvateľstva tvoria potomkovia černochov, ktorí pracovali na plantážach francúzskych veľkostatkárov, prípadne miešanci černochov a francúzskych osadníkov. Na ostrove výrazne cítiť prítomnosť francúzskej kultúry, ale aj čiernej Afriky. Multikultúrny charakter ostrova spestrujú prisťahovalci z Indie, Číny a bývalých francúzskych kolónií na Blízkom východe - Libanonu a Sýrie. Väčšina obyvateľov vyznáva rímskokatolícke náboženstvo. Na ostrove žijú aj príslušníci rôznych protestantských cirkví, hinduizmu, islamu a iných náboženstiev.

Etnické zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Náboženské zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]