Gubernia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Gubernia je aj zriedkavé označenie pre guvernorát.

Gubernia (rus. Губерния) bola vyššia územno-správna jednotka v Ruskej ríši v období 18. - začiatku 20. storočia, v RSFSR a Sovietskom zväze, ktorá sa utvorila v procese výstavby centralizovaného štátu za vlády Petra I. začiatkom 18. storočia.

Prvotné delenie za Petra I.[upraviť | upraviť zdroj]

Prvotné rozdelenie Ruského impéria na gubernie v roku 1708 za vlády Petra I..

Prvých 8 gubernií, ktoré vznikli na základe príkazu Petra I. počas jeho reformy miestnej vlády[pozn 1][pozn 2] [pozn 3] zo dňa 12. decembra 1708:

Reorganizácia za vlády Kataríny II.[upraviť | upraviť zdroj]

Mapa Ruského impéria v rokoch 1848 (vpravo) a 1878 (vľavo).

Nasledujúca realizácia systému miestnej vlády na základe programu reformy Petra I., ktorá sa skončila v roku 1780 sa spája s Organizáciou pre vládu v guberniách Ruského impéria. Po Roľníckom povstaní Jemeľjana Pugačova bolo totiž nutné posilniť centrálnu moc. Namiesto 20 gubernií bolo na začiatku vlády Kataríny II. ustanovených 40 s počtom obyvateľov 300 - 400 tisíc. Ku koncu jej vlády bolo gubernií 51, zlikvidovali sa provincie a gubernie sa spolčili do tzv. miestodržiteľstiev, kde 2 - 3 gubernie tvorili jedno miestodržiteľstvo. Tie sa potom delili na okresy s 20 - 30 tisíc obyvateľmi (12 000 - 15 000 obyvateľov na jednu guberniu). Námestníci a gubernátori boli podriadení senátu a prokuratúre, ktorú zastával generálny prokurátor. Na čele okresu stál vedúci okresnej polície, ktorého si šľachtici volili raz za 3 roky na svojom zjazde. Pravou rukou gubernátora bol viecegubernátor.

Organizácia pre vládu v guberniách Ruského impéria utvorila zložitý byrokratický systém administrácie gubernií, v ktorých hlavnú úlohu zohrávala šľachta. Tento systém bol podporovaný organizáciou stavovej šľachtickej samosprávy. Na niektoré z funkcií, ktoré zastávali šľachtici bolo možné opätovne po uplynutí mandátu funkcionára zvoliť ďalšieho šľachtica. Organizácia pre vládu v guberniách tak položila základy celej nasledujúcej organizácie vlády v Ruskom impériu.

Druhá guberniálna reforma[upraviť | upraviť zdroj]

Európska časť Ruského impéria na začiatku 20. storočia.
Ázijská časť Ruského impéria na začiatku 20. storočia.

V rokoch 1796 - 1797 prebiehala v Ruskom impériu druhá guberniálna reforma, výsledkom ktorej bolo zrušenie miestodržiteľstiev. V 19. sotoročí dochádza k rozdeleniu územno-správnych organizácií na 2 skupiny:

Okrem toho v druhej polovici 19. storočia vzniklo 20 oblastí (administratívnych jednotiek zodpovedajúcim guberniám). Ako zvyčajne, oblasti sa nachádzali v pohraničných územiach. Pokračuje aj centralizácia a byrokratizácia miestnej vlády. Nastáva zjednodušenie miestneho aparátu a zosilnenie jeho podriadenia sa osobne gubernátorovi.

20. storočie[upraviť | upraviť zdroj]

Druhá guberniálna reforma trvala do začiatku 20. storočia. V rokoch 1907 - 1910 v Ruskom impériu platili mimoriadne metódy vlády. Zvýšila sa moc policajných orgánov i stavovsko-šľachtických organizácií (Rada spojenej šľachty).

Po februárovej revolúcii v roku 1917 dočasná vláda zachovala celý systém gubernátorských úradov, iba gubernátori v guberniách boli vymenení za gubernátorských komisárov a v okresoch za okresných komisárov. Z nich však bola väčšina šľachtického pôvodu. Zároveň sa formoval systém Sovietov [pozn 4], ktorý zastával opozíciu vo vzťahu voči moci dočasnej vlády.

Na konci Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie v októbri roku 1917 bolo zachované prvotné rozdelenie gubernií. Zlikvidoval sa však starý gubernátorský aparát a vytvorili sa novoustanovené orgány sovietskej moci na čele s gubernátorským výckonným výborom, ktorý bol zvolený na gubernátorskom zjazde Sovietov.

Do roku 1917 bolo v Ruskom impériu 78 gubernií, z ktorých sa 25 v rokoch 1917 - 1920 stalo súčasťou Poľska, Fínska a pobaltských krajín Litvy, Lotyšska a Estónska. Gubernátorsko-územné rozdelenie bolo zrušené v rokoch 1924 - 1929 a nahradené novou rajonizáciou územia Sovietskeho zväzu na oblasti, kraje a okruhy.

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Reforma mala dve príčiny: 1. zdokonaliť systém administratívneho delenia Ruského impéria, ktorý bol na začiatku 18. storočia už veľmi zastaraný; 2. získať peňažné prostriedky na boj v Severnej vojne v rokoch 1700 – 1721.
  2. Reforma Ruskému impériu pridala byrokratický charakter západoeurópskeho významu a mala hlavnú úlohu a podiel na víťaznom boji ruskej armády v Severnej vojne. Určila rozdiel medzi súdnickou a administratvnou mocou, medzi vojenskými a občianskymi službami. Značne však zväčšovala počet štátnych zamestnancov, na ktorých zveľaďovanie a udržanie vynakladala veľké finančné prostriedky.
  3. Organizácia vlády v guberniách dostala svoju konečnú podobu v rokoch 1713 - 1719. Zo začiatku (1710) sa gubernie delili na doliny (po rusky: дол), od roku 1719 na 47 provincií a dištrikty. Na čele gubernie stál gubernátor (Ingermanlandská a Azovská gubernia generálny gubernátor), provincie - vojvoda a dištriktu - zemský komisár. Prislušný gubernátor gubernie mal administratívnu, finančnú a súdnu moc a mal na starosti velenie vojska v gubernii.
  4. Zastupiteľský orgán moci v RSFSR a niektorých iných krajinách v rokoch 1917 - 1922 a tiež v ZSSR (1922 - 1991).

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Алексушин Г. В.: Самарские губернаторы. Самара. Самарский дом печати. 1996.