Gustáv Štolman
| Gustáv Štolman | |
| evanjelický kňaz, osvetový pracovník | |
| Iné mená | Gustáv Andrej Štollmann |
|---|---|
| Narodenie | 21. apríl 1841 Banská Bystrica |
| Úmrtie | 28. september 1928 Beluj |
| Rodičia | Anna rodená Bušány a Andrej Stollmann |
| Manželka | Matilda Berthanová |
Gustáv Štolman (* 21.apríl 1841, Banská Bystrica - † 28. september 1928, Beluj) bol evanjelický kňaz, osvetový pracovník.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Pôsobil v Beľuji, spolupracovník Andreja Kmeťa pri zbieraní starožitností a povestí z okolia Sitna. Venoval sa aj zbieraniu ľudových piesní a ovocinárstvu.
Narodil sa v Banskej Bystrici, bol najstarší z troch detí mešťana a kolárskeho majstra Andreja Stollmanna a Anny. Bol z rodu remeselníkov prevažne kováčov pravdepodobne z Pruska. V 18.st sa presídlili do Spišskej obce Iliašovce a neskôr do Banskej Bystrice.
-Štúdium
Gustáv po absolvovaní základnej školy, študoval prvé dva ročníky na nižšom evanielickom gymnáziu a tretí a štvrtý ročník absolvoval na katolíckom gymnáziu pod vedením slovenských a českých profesorov v Banskej Bystrici. Ďalej išiel študovať na vyššie gymnázium do Šoporne kde 16. júla 1861 zložil skúšky. Neskôr sa rozhosol ísť študovať do Prešova teológiu. V Prešove patril medzi veľmi úspešných študentov. Kandidátsku skúšku zložil v Rožňave 7.7. 1864.[1]Vďaka podpore liptovského seniora Bedrich Baltíka mohol absolvovať tri semestre na univerzite vo švarčiiarskom Bazileji, kde sa venoval teológií a filozofii. A následne v roku 1866, s podporou Baltíka a tiež Jozefa Miloslva Hurbana, odišiel na jeden rok študovať na univerzitu do nemeckého Roztoku, kde dostal štipendium.
Dňa 12.apríla 1867 sa vrátil do rodnej Banskej Bystrice a onedlho na pozvanie zboru prišiel do Beluje, kde bol 26. mája toho istého roku belujským farárom Karolom Štefanom Jánom, po svätej kázni pred zhromaždením, menovaný za diakona. Po trojročnej skúšobnej dobe si ho 20. novembra 1870 cirkevný zbor v Beluji zvolili za farára.
-Manželstvo
Tu spoznal svoju budúcu manželku Matildu Berthanovú, dcéru Pavla Berthana farára v Lešti a vnučku farára Karola Štefana
Jána. Zosobášil ich Karol Rafanides v Lešti 21. novembra 1871 Matilda mala v tom čase devätnásť a Gustáv tridsať rokov.
Deti[upraviť | upraviť zdroj]
S manželkou Matildou mal osem detí:
- Matilda (1873-1953) vydala sa za syna Andreja Sládkoviča Martina Miloša Braxatorisa
- Anna (1874-1948) bola vydatá za farára Jána Dedinského
- Petronela (1876) krátko po narodení zomrela
- Gustáv (1881-1962) od roku 1910 bol farár v Hornej Strehovej a v rokoch 1924-1948 pôsobil ako farár v Hrochoti.
- Pavla (1884-1963) zostali slobodné a celý život prežili v Beluji.
- Kornel (1887-1974) bol farárom v Drieňove a v roku 1927 prevzal po otcovi funkciu farára v Beluji, kde pôsobil do roku 1958. Bol rozvedený a bezdetný.[2]
- Karol (1889-1892) Zomrel ako trojročný.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- ↑ JAĎUĎOVÁ ZLESÍKOVÁ. Beluj obec a jej obyvatelia v plynutí času. 1. vyd. [s.l.] : obec Beluj, 2019. ISBN 978-80-570-1509-3.
- ↑ JAĎUĎOVÁ, ZLESÍKOVÁ. Beluj Obec a jej obyvatelia v plynutí času. 1. vyd. [s.l.] : Obec Beluj, 2019. ISBN 978-80-570-1509-3. Kapitola Cirkev, osobnosti, s. 56.