Hálka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Hálka Hrčiarky dubovej na liste dubu

Hálka je väčšinou sférický útvar, ktorý vzniká na rastlinách pôsobením látok produkovaných iným organizmom, ktorým môže byť hmyz, huba, baktéria alebo roztoč.[1]

Mechanizmus vzniku[upraviť | upraviť zdroj]

Hálky vznikajú na rastlinách ako reakcia na fytohormóny, ktoré vylučuje cudzorodý organizmus. K takému pôsobeniu dochádza buď na poškodenom mieste, ktoré je vystavené mikroorganizmom alebo na mieste, do ktorého bola nakladená larva hmyzu. Hálky vznikajú najčastejšie na meristémoch, teda miestach, kde dochádza k najrýchlejšiemu deleniu buniek (spodné strany listov, lodyhy, pupene, vzácnejšie na vetve, koreni, kvete, plode). Vznikajúce pletivo má charakter hojivého pletiva, nazývaného kalus, ktoré ale býva často pomerne zložito usporiadané, preto sa dá určiť pôvodca hálky z jej štruktúry. Špecifickým prípadom hálky je dubienka, ktorá vzniká na organizme pôsobením iného organizmu, preto sa dá charakterizovať ako rozšírený fenotyp parazita.

Hálky kôrovnice smrekovej[upraviť | upraviť zdroj]

Hálky Kôrovnice smrekovej
Staré hálky Kôrovnice smrekovej

Hálka Kôrovnice smrekovej vzniká ako chemické narušenie ihlíc, väčšinou na smreku obyčajnom a smreku sitkanskom. Voške podobný hmyz Kôrovnica smreková (Adelges abietis) uloží až sto vajíčok, a to po jednom na každú ihlicu.

Vzhľad[upraviť | upraviť zdroj]

Vzhľadom sú to ananás pripomínajúce útvary a sú tvorené následkom cicania lariev Kôrovnice smrekovej. Tieto hálky majú viacej komôrok, v ktorých sa tieto larvy vyvíjajú. Hálky sa zväčšujú a približne v polovici júla sa začínajú otvárať.[2] Vošky ich opúšťajú a preletujú na ďalšie smreky. Hálky sú od žltozelenej cez ružovú až po červenohnedú farbu. Na dĺžku merajú od 1,5 po 3 centimetre.[2] Tieto útvary sú často mylne zamieňané so skutočnými šiškami stromu.

Napadnutie[upraviť | upraviť zdroj]

Hálky pôsobia na prirodzený vývoj vetiev a spôsobujú krútenie, zakrpatenie a eventuálne odumretie rastliny. Silné napadnutie dáva stromom roztrhaný vzhľad a ničí ich krásu.[3] Hálky tak zabraňujú rastu vetvičiek, a ak je ich hojne, tak môžu mať vplyv na celý strom. Jednotlivé stromy sa líšia citlivosťou na takéto napadnutie, niektoré sú imúnne, iné zas trpia spomaleným rastom a niektoré nakoniec vyhynú.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Terminologický slovník biológie rastlín: hálka
  2. a b Stubbs, F. B. Edit. (1986) Provisional Keys to British Plant Galls. Pub. Brit Plant Gall Soc. ISBN 0-9511582-0-1. P. 38.
  3. Cornell Co-operative Extension - Spruce Gall Adelgids.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Hálka na českej Wikipédii a Pineapple gall adelgid na anglickej Wikipédii.