Hévíz
O rovnomennom jazere pozri Hévíz (jazero).| Hévíz | |||
| mesto | |||
 | |||
|
|||
| Štát |  Maďarsko
| ||
|---|---|---|---|
| Župa | Zalianska | ||
| Okres (Járás) | Keszthely | ||
| Súradnice | 46°47′27″S 17°11′04″V / 46,79083°S 17,18444°V | ||
| Rozloha | 8,31 km² (831 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 4 335 (1. január 2011) | ||
| Hustota | 521,66 obyv./km² | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| PSČ | 8380 | ||
| KSH | 03814 | ||
  | |||
| Wikimedia Commons: Hévíz | |||
| Štatistika: www.ksh.hu | |||
| Webová stránka: https://www.heviz.hu/ | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Hévíz je mesto v Maďarsku v Zalianskej župe v okrese Keszthely.
Má rozlohu 1 440 ha a žije tu 4 335 obyvateľov (1. január 2011).
Pôvod jazera Hévíz[upraviť | upraviť zdroj]
Termálne jazero Hévíz je najväčším biologicky aktívnym a prirodzeným termálnym jazerom na svete[chýba zdroj], ktoré poskytuje celoročný vonkajší kúpeľ. Teplota vody v jazere je výsledkom zmiešania teplých a studených prameňov z hlbín Zeme. Z jaskyne za sekundu sa dostane na povrch 410 litrov vody, ktorá má až 40 °C.[chýba zdroj] Vďaka tejto obrovskej rýchlosti prúdenia vody sa voda v jazere za tri a pol dňa úplne obnoví, a preto je stále čistá a svieža. Pôsobenie vody poznali už aj v minulosti. Archeologické vykopávky svedčia o tom, že už aj na konci kamennej doby tu žili ľudia. Základy termálneho kúpeľníctva položili Rimania v 2. storočí pred Kr. Už aj v tejto dobe si ľudia vychutnávali teplé aj studené bazény v budove „Villa Rustica“ v meste Hévíz. O prvý významný rozvoj kúpeľov sa zaslúžila rodina Festeticsovcov z 18. storočia. Vtedy začali skúmať a aplikovať liečivé účinky termálnej vody.
Bez ohľadu na počasie a na ročné obdobie sa nájdu na veľkom 46 350 m² povrchu jazera kvitnúce lotosy. Jazero v lete môže dosiahnuť teplotu aj 36 °C. Biologickú stabilitu jazera potvrdzuje nemenená teplota vody, ktorá neklesne ani v najchladnejšom počasí pod 24 °C.
Pôvod jazera Hévíz[upraviť | upraviť zdroj]
Jazero Hévíz vzniklo pred 20-22 tisíc rokmi, keď sa zrodilo okolité čadičové pohorie a jazero Balaton. Na konci panónskeho obdobia sopky rozbili obraz adunajska. Prvými príznakmi sopečných následkov boli erupcie zdrojov tepla, ako je Őshévíz. Archeologické vykopávky svedčia o tom, že tu ľudia žili už na konci doby amennej. O liečivých účinkoch vody, ktorá sa tu nachádza, poznáme aj mnohé legendy z rôznych období. Podľa záznamov z rímskej éry existovalo osídlenie v Hévíze už pred 2000 rokmi, no ešte prekvapivejšie bolo, že na základe vzoriek vody odobratých pri objavení výverovej jaskyne, vek studenej vody vyvierajúcej z prameňa bol určený na 8 000 rokov, zatiaľ čo vek teplej liečivej vody bol určený na 12 000 rokov.
Aktívny oddych v Hévíze[upraviť | upraviť zdroj]
- plávanie v liečivej vode,
- na otvorenej vode alebo aj v športovom bazéne
- bežecké okruhy v Hévíz Véderdő a v pohorí Keszthely
- cyklistické trasy v smere
- na Kis-Balaton a jazero Balaton
- vonkajšie a vnútorné dobrodružné parky, s niekoľkými
- stupňami náročnosti, lezecké steny, fyzické úlohy
- turistické chodníky a náučné chodníky
- s výhliadkovými vežami a zrúcaninami hradov
- vonkajšia jóga
- vodné športy a kanoistika
- na viacerých miestach aj v zime
- let s najväčším teplovzdušným balónom v krajine
- plazivo-lezecké prehliadky jaskýň
- paintball, motokáry, bowling,
- športová streľba pre odvážnych
Atrakcie[upraviť | upraviť zdroj]
- Hlavný vchod Tófürdő, sochy cherubínov
- Promenáda Dr Schulhof Vilmos,historické budovy XIX. storočia
- Kryté kúpele, pitná fontánka s liečivou vodou
- Námestie Festetics, 3D maketa jazera
- Ulica parku, schodisko vyhrievané termálnou vodou
- Promenáda, Námestie Dr. Molla Károlya
- Múzeum v centre mesta, filmové divadlo Fontana
- Les – „Véderdő“
- Hévízske trhy
- Radnica
- Kostol Ducha Svätého
- Kostol Srdca Ježišovho
- Rímska ruinová záhrada, Villa Rustica
- Hrob rímskeho vojaka
- Vinohrad Egregy
- Kostol z doby Árpádovcov
- Chodník v korunách stromov
- Reformátsky a evanjelický kostol
Transport[upraviť | upraviť zdroj]
Mesto a aj jazero je ľahko dostupné.
Autom z Bratislavy cestami M1 a M86 alebo z Košíc na diaľnici M3 a M7, ale pre krajší cestovný zážitok sa oplatí zvoliť si trasu z diaľnice M7 hlavnú cestu 71, čo sa nachádza na severnej časti maďarského „mora“ Balatón.
Autobusovou dopravou, alebo vlakom je ľahké sa dostať do mesta Keszthely, a odtiaľ 15 minútová autobusová trasa do Hévízu.
Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]
Herbstein, Nemecko, 1995- Pfungstadt, Nemecko, 2005
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hévíz
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
|
Tento článok týkajúci sa geografie Maďarska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |