Hôrka
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
-
- Hôrka znamená aj malá hora, pozri hora.
| Hôrka | |
| obec | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Poprad |
| Región | Spiš |
| Nadmorská výška | 600 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 11,35 km² (1 135 ha) |
| Obyvateľstvo | 1 798 (31. 12. 2011) [1] |
| Hustota | 158,41 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1311 |
| Starosta | Ing.Vladimír Boška[2] (KDH) |
| PSČ | 059 12 |
| ŠÚJ | 523488 |
| EČV | PP |
| Tel. predvoľba | +421-52 |
| Adresa obecného úradu |
Hôrka 141 |
| E-mailová adresa | obechorka@obechorka.sk |
| Telefón | +421 52 7793461 |
| Fax | +421 52 7793461 |
  Poloha obce na Slovensku
|
|
 Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
|
|
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Freemap.sk: mapa | |
 Slovenský portál |
|
Hôrka je obec na Slovensku v okrese Poprad. Delí sa na časti- Kišovce, Primovce, Ondrej, Hôrka, Miklušovce, Huncľoh, Nová ulica, Kišovská baňa. Historické názvy miestnych osád boli Hurka, Svätý Ondrej, Kišovce, Primovce, Miklušovce a Komárovce.Všetky spomínané lokality patrili v minulosti k Stolici X spišských kopijníkov, ktorým roku 1243 uhorský kráľ Belo IV. obnovil a potvrdil ich privilégiá. Kopijníckym obciam sa hovorilo aj "zemianske dediny", pretože ich obyvateľstvo bolo privilegované podobne ako ostatní uhorský zemania. Pomenovanie "kopijníci"(lanceati od latinského lancea = kopija) dostali podľa toho,že do kráľovského vojska mali povinnosť postaviť za každú usadlosť určitý počet ozbrojencov - kopijníkov. Kopijnícke obce mali bezpochyby strážnu, resp. vojenskú funkciu. Pôvod kopijníkov doposiaľ nie je objasnený. Starší historici ich pokladali za maďarských strážcov uhorských hraníc smerom do Poľska, novšie výskumy slovenských historikov naznačujú skôr ich slovanský pôvod, ba niektorí (Javorský) ich považujú ešte za pôvodných strážcov slovanských hradísk na Čingove a Dreveníku.
Faktom je, že tieto obce (v určitom období ich bolo až 29) si udržali vlastnú samosprávu až do začiatku 19. storočia. Až roku 1803 splynula Stolica X spišských kopijníkov tzv."malá župa" so Spišskou stolicou.
Do zlúčenia začiatkom 20. storočia mali spomínané obce (osady) samostatný vývoj. Hoci sa v stredovekých listinách objavujú ich názvy až v druhej polovici 13. storočia (Svätý Ondrej-1280), ostatné až v 14. storočí (Miklušovce-1311, Primovce 1312,Kišovce 1324, Hôrka 1347), počiatky ich existencie siahajú zaiste pred 13. storočie. Uvedené kopijnícke obce nepatrili k veľkým dedinám (najväčšou z nich r.1787 boli Kišovce, kde v 38 domoch žilo 192 ľudí, v roku 1828 mali Kišovce 32 domov a 238 ľudí).
Svätý Ondrej mal v roku 1787 24 domov a 186 ľudí,v roku 1828 20 domov a 148 ľudí.
Primovce mali v roku 1787 8 domov a 47 ľudí, v roku 1828 10 domov a 79 ľudí
Hôrka mala v roku 1787 12 domov a 78 ľudí, v roku 1828 9 domov a 61 ľudí.
V priebehu storočí sa stretávame s nasledovnými názvami :
Hôrka ( Bosafalua-1347(podľa komesa Bosza), Horka-1413, Huorka-1808),
Svätý Ondrej ( Sanctus Andreas-1317, Zenthandras-1317, Zekyzenthandras-1435, Swaty Ondrej-1808,Szentandrás-1863)
Kišovce ( Hisafalua-1324, Hysowec-1511, Kisócz, Kischendorf,Kyssowce-1808),
Primovce (villa Primi-1312, Primafalua-1399, Primdorf, Primócz, Primowce-1808),
Miklušovce (villa cani Nikolai-1311, Ewzmyklosfalva-1349, Miklósfalva, Nickelsdorf, Miklussowce, Mikulassowce-1808).
Zjednotenie názvu roku 1900 pre všetky časti obce rešpektovalo ich príslušnosť k spišským kopijníkom, pretože zjednotená obec dostala pomenovanie: "Landzsásfalu" (kopijnícka obec) a v roku 1907 "Landzsásötfalu" (päť kopijníckych obcí). Po vzniku I. ČSR sa ujal slovenský názov Hôrka. Obyvatelia týchto kopijníckych obcí sa popri pôvodnej vojenskej funkcii venovali väčšiou poľnohospodárstvu a povozníctvu. Od 18. storočia, keď sa v chotári Kišoviec objavili ložiská mangánovej a železnej rudy aj baníctvu, ba čo možno konštatovať, že práve ťažba a spracovanie týchto rúd podporili rozvoj obce. Dalo by sa povedať, že ťažbu začal gróf Szakmary v roku 1695, v oblasti známej ako baniská. Avšak najstaršie banské oprávnenia v okolí Kišoviec sú spomínané v roku 1857 a boli udelené Vítkovickým železiarňam. Okrem uvedeného podniku a po dodnes nie celkom ujasnených okolnostiach mali banský majetok v držbe: arciknieža Albrecht, knieža Coburg, železiarske učňovské spoločnosti, bratia Szent-Istványiovci a Pajerovci.
Je treba pripomenúť, že v Kišovciach už v roku 1556 storočí bola zriadená poštová stanica. Čo je zaujímavé, táto pošta bola poštou aj pre Poprad, kde pošta vznikla až v roku 1809. Vo Svätom Ondreji v rokoch 1850-1854 mal sídlo a fungoval okresný súd. V 13.storočí tu bol postavený kostol, ktorý bol v 18. storočí prestavaný.
V roku 1939 sa zvýšila ťažba mangánovej rudy, čo malo za následok príliv prisťahovalcov za prácou nielen z rôznych častí Slovenska, ale aj z Maďarska, Poľska i Rumunska. Ťažba bola ukončená 1. apríla 1971.
Významné osobnosti [upraviť]
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na zdroje a môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné overiť. Pomôžte Wikipédii a citácie, odkazy na zdroje doplňte do článku. |
MUDr. Štefan Kissóczy – lekár internista
Narodil sa v roku 1898 v Hôrke pri Poprade. Lekársku fakultu UK v Prahe ukončil roku 1923. Ako mladý lekár pracoval na internej klinike prof. Monnenbrucha ako asistent, čo pozitívne ovplyvnilo jeho ďalší medicínsky vývoj. Po príchode do Prešova spočiatku pôsobil ako privátny lekár-internista a rtg. odborník. Ako jeden z mála lekárov v privátnom sektore mal svoj vlastný rtg. prístroj a ekg. už v čase II. svetovej vojny. Do funkcie primára interného oddelenia nemocnice v Prešove nastúpil roku 1949. Oddelenie viedol až do svojej tragickej smrti. Dr. Kissóczy v šesťdesiatych rokoch minulého storočia sa venoval problematike hematológie, čo bolo v danom období ojedinelé v bývalom Česko-slovensku. Dr. Š. Kissóczy bol veľmi rozhľadený, odborne vysoko erudovaný lekár. Počas vyše 20 rokov pôsobenia vychoval celú generáciu odborníkov-internistov v Prešove a v celom terajšom kraji. Jeho internistické školenia boli v povedomí odborníkov známe ako "ŠALGOVICKÁ UNIVERZITA". Zomrel 19. mája 1970 v Prešove.
Referencie [upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Vladimír Boška je v zozname. Dostupné online.
Použité pramene a literatúra [upraviť]
- Štátny oblastný archív Levoča,SÚ Sps, adm. 1341/1900.
- Dr.František Živčák, Levoča 1996
- Fekete Nagy,A:A Szepsség terúleti és társadalmi kialakulássa. Budapest 1934
- Hradsky, J. :Additamenta ad initia proressus ac praesens status Capituli ad Sanctum Martinum E.C. de monte Scepusio.
- Spišské Podhradie 1903-1904
- Hradszky, J.: A Ksvrmegye tórtétete.Levoča 1895.
- Hudák, J.: Patrocíniá na Slovensku. Bratislava 1984
- Majtán, M.: Názvy obcí na Slovensku za ostatných dvesto rokov. Bratislava 1972
- Súpis pamiatok na Slovensku 1. Bratislava 1967
- Vlastivedný slovník obcí na Slovensku1. Bratislava 1977
 |
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
|
||||||||
