Hřebečsko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Neoficiálny znak Hřebečska/Svitavska (vytvorený kol. 1940 miestnym rodákom A. Jenischom)

Hrebečsko (po nemecky Schönhengstgau; iné názvy: Schönhengster Land, Schönhengster Gau) je názov zaniknutého jazykového ostrova v Česku, ktorý sa rozprestieral po oboch stranách zemskej hranice Čiech a Moravy medzi mestami Ústí nad Orlicí, Litomyšl, Polička a Jevíčko, ktoré už neboli jeho súčasťou, a Mohelnicou (Müglitz), Zábřeh (Hohenstadt) a Lanškroun (Landskron), ktoré jeho súčasťou boli. Jeho centrom boli mestá Moravská Třebová (Mährisch Trübau) a Svitavy (Zwittau). Toto územie bolo od 13. storočia až do roku 1945 obývané prevažne Nemcami (rozkladal sa tu tak najväčší nemecký jazykový ostrov v českých krajinách). Názov pochádza od Hřebečského hřbetu, ktorý prechádza približne stredom oblasti.

V českej odbornej literatúre sa názov Hřebečsko príliš nepoužíva, častejšie je preň označenie Svitavsko, resp. svitavský jazykový ostrov či svitavsko-lanškrounský jazykový ostrov.[1]

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Svitavský jazykový ostrov (ružovou) na národnostnej mape Rakúska-Uhorska (tu výsek) z roku 1880
Územie osídlené Nemcami k roku 1910 (Hřebečsko/Svitavsko vyznačené šípkou)

Podľa Marie Mackovej[2] bol región po prvý raz definovaný pravdepodobne v roku 1813. Autor vtedajšieho vymedzenia regiónu, Josef Jurende, ho definoval ako „území, větším dílem obývané Němci“. Centrom regiónu podľa neho sú mestá Svitavy a Moravská Třebová, hraničnými bodmi Lanškroun, Litomyšl a Zábřeh. Z uvedeného vyplýva, že toto územie nebolo nijako geograficky ani hospodársky jednotné a dokonca prekračovalo platnú zemskú hranicu. Gustav Korkisch vo svojich Dějinách Hřebečska (1975)[3] uvádza, že k roku 1850 k Hřebečsku patrili na Morave súdne okresy Jevíčko, Moravská Třebová, Svitavy, Zábřeh a Mohelnice, v Čechách zase súdne okresy Lanškroun, Ústí nad Orlicí, Litomyšl a Polička. Z českej časti patril Hřebečska celý iba súdny okres Lanškroun, ostatné tam patrili len čiastočne. Hřebečsko tak bolo jednoznačne definované len svojou „kultúrnou a národnou prináležitosťou“[4], nie však politicky alebo geograficky (hoci v 90. rokoch 19. storočia vznikla politická iniciatíva tzv. schönereriánov, ktorí sa dané územie snažili administratívne zjednotiť pod okres Lanškroun, ktorý sa tak mal stať dôležitým centrom Sudet, ktoré by svojim významom presahovalo hranice Hřebečska, obdobne ako Liberec. Iniciatíva nenašla v ríšskom sneme žiadne ohlasy, napriek tomu zohrala rolu v utváraní regionálnej súnaležitosti).

Osídlenie[upraviť | upraviť zdroj]

Po vpáde Mongolov v roku 1241 bola Morava a časť severovýchodných Čiech (Kladsko a priľahlé územia) veľmi spustošené a vyplienené. Obnova kraja bola spojená s novým javom, tzv. emfyteutickou kolonizáciou, ktorá dosiahla aj dovtedy pusté podhorské oblasti. Nové osídlenie, súčasť širšieho prúdu stredovekej kolonizácie, sa diala na českom území najmä pričinením kráľa Přemysla Otakara II., v moravskej časti takisto zásluhou olomouckého biskupa Bruna zo Schauenburgu a v niektorých prípadoch i šľachty. Väčšina nových kolonistov bola z jazykového/etnického hľadiska Nemci. Roľníci a remeselníci boli povolaní predovšetkým z Horného Franska, Porýnia a Horného Falcka, ako aj zo Sliezska.

Pre každé novozaložené sídlisko určil zemepán vhodného a skúseného „lokátora“ (plánovača osídlenia), ktorý bol zodpovedný za osídlenie a ďalší rozvoj obce. Ako odmenu za náročný úrad získal isté práva, napr. dedičný úrad richtára. K tomu sa radilo právo prevádzkovať hostinec, zriadiť mlyn. Kolonisti dostali za útrapy v dobe výstavby sociálne výhody (napr. oslobodenie od daní a poplatkov na lehotu 12 až 20 rokov).

Štatistické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

V Hřebečsku bolo celkom šesť miest (Svitavy, Březová nad Svitavou, Moravská Třebová, Lanškroun, Zábřeh, Mohelnice) a ďalších 142 obcí[5], z ktorých len v 13[5] žilo viac Čechov než Nemcov. V roku 1939 tu žilo 126 000 obyvateľov[5], z nich bolo 84 % nemeckej národnosti[6]. Rozloha územia sa uvádza na 1 230 km2.[5]

Počet obyvateľov podľa sčítania 1910[7][8]
súdny okres (Soudní okres/Gerichtsbezirk) počet obyvateľov
- Nemci
počet obyvateľov
- Česi
počet obyvateľov
- ostatní
rozloha
Jevíčko (Gewitsch) 3 024 18 849 25 230,89 km2
Lanškroun (Landskron) 21 429 9 995 ? 230,89 km2
Litomyšl (Leitomischl) 14 699 36 076 ? 230,89 km2
Mohelnice (Müglitz) 13 993 9 209 158 212,68 km2
Moravská Třebová (Mährisch Trübau) 27 509 2 146 120 256,33 km2
Polička (Politschka) 9904 24823 ? ?
Svitavy (Zwittau) 27 339 767 91 154,53 km2
Štíty (Schildberg) 505 ? ? ?
Ústí nad Orlicí (Wildenschwert) 5041 32244 ? 230,89 km2
Zábřeh (Hohenstadt) 8660 ? ? ?

Odsun Nemcov[upraviť | upraviť zdroj]

Po odsune nemeckých obyvateľov po skončení 2. sv. vojny bol kraj znovuosídlený českým obyvateľstvom z vnútrozemia (predovšetkým z Hané, Boskovicka, Vyškovska ai.). Zo správneho hľadiska dnes toto územie spadá pod okresy Svitavy, Ústí nad Orlicí a Šumperk.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ZATOČIL, L.. Nová práce o německých nářečích v Československu [online]. Slovo a slovesnost/Ústav pro jazyk český Akademie věd České republiky, 1938, [cit. 2013-06-22]. Dostupné online. (po česky)
  2. Macková, Marie:Hřebečsko - Region, který zmizel. In:Sborník vedeckých prací Univerzity Pardubice, Serie C, Faculta humanitních studií, Supplement 3 (2000) 2001. Státní okresní archiv Ústí nad Orlicí
  3. Korkisch. Gustav: Geschichte des Schönhengstgaues. Teil 2, München 1975, S. 420 - 421. Citované podľa Marie Mackovej, viď vyššie
  4. Macková
  5. a b c d http://www.schoenhengstgau.de/
  6. http://www.schoenhengstgau.eu/verein/schoenhengstgau/start
  7. http://zwittau.de/verweise/schoenhengstgau/5.b-volkszaehlung.htm
  8. http://zwittau.de/verweise/schoenhengstgau/4.m-volkszaehlung.htm

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hřebečsko na českej Wikipédii.