Haibun

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Haibun (jap. 俳文) je japonský literárny žáner. V zásade je to cestovný denník putujúceho majstra, resp. všeobecne cestovateľa. Zápisky z cesty v próze sú kombinované s haiku veršami a kresbami. Názov bol odvodený od prvej slabiky slova haikai-hai a bun, japonsky próza. Haibun zjednocuje niekoľko žánrov: cestopis, biografiu, opis, rozprávanie, poéziu (haiku, tanka, renga), črty, anekdoty, drobné kresby a maľbu, denník a listy.

Vznik žánru[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý známy haibun si začal písať v 17. stor. Macuo Bašó (1689). V japonskej literatúre je známy pod názvom "Oku no hosomiči" (Úzka cesta z vnútrozemia). Bašó sa vydal na cestu z Eda 16. mája spolu so svojím žiakom Kawai Sora smerom do severnej provincie Honšú. Počas tejto 150 dní trvajúcej púte prešiel 2 400 km. Konečnú verziu "Oku no hosomiči" skompletoval v r. 1694. Vydaná bola po jeho skone v r. 1702. Stala sa vzorom pre ďalších autorov haibunu. Toto dielo bolo opisom jeho druhej cesty po Japonsku. Celkovo napísal štyri denníky z ciest.

Zásady pri tvorbe[upraviť | upraviť zdroj]

Bašó formuloval zásady, podľa ktorých sa má riadiť autor haibunu:

  • Nesmie to byť vymyslený príbeh ale skutočný autentický osobný zážitok cestovateľa
  • celý denník musí mať jednotnú koncepciu
  • má mať výstižný a stručný štýl
  • údaje z pamätných tabúľ, obrazov a sôch slávnych osobností slúžia ako vedecky správny a smerodajný materiál
  • pravidlá pre písanie haiku platia aj pre haibun: sabi (sám osobne), makoto (pravdivo), fueki-ryúko (nemenný-premenný), yoin (ozvena). Očakáva sa, že tieto pravidlá dodržia aj moderní západní autori.

Haibun má byť dokumentárny žáner kombinovaný s umeleckým. Teda má to byť rukopisná forma reportáže s komentármi, poznámkami, kresbami, moderne aj fotografiami, krátkymi filmami. Klasický haibun bol zapisovaný na papier cestovateľom, teda je to osobný denník cestovateľa. Vznikol z tradície, že dospelý muž – samuraj, mních – má absolvovať cestu po Japonsku.

Prozaická časť má byť písaná úsporným a výstižným jazykom. Haibun sa udržal do dnešných dní ako literárny žáner a rozšíril sa aj v západnej anglosaskej literatúre.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zdenka Švarcová: Japonská literatura 712 – 1868, vydavateľstvo Karolinum, rok 2005, str. 174 – 175, ISBN 80-246-0999-1
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Haibun na nemeckej Wikipédii.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Esej "Čo je to haibun?" napísala Lydia Brüll. Veľmi dobrý podrobný výklad.
  2. Príklad súčasnej tvorby haibunu
  3. Bilingválna jap.-angl. stránka pre autorov haibunu, haiku a haiga.