Halucinogén

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Halucinogén je látka, droga, ktorej požitie pôsobí zmeny vnímania, myslenia, emócií a vedomia.

Halucinogény sú skupinou psychoaktívnych látok, deliacich sa do troch kategórií: psychedeliká, disociačné drogy a delirogény. Alternatívny názov je fantastiká. Pôsobia zmeny vnímania, myslenia, emócií a vedomia. Na rozdiel od ostatných psychoaktívnych drôg ako sú stimulanty a opiáty, pôsobiace na bežné oblasti mysli, skúsenosti po týchto látkach pripomínajú stav transu, meditácie a snov.Halucinogény môžu byť obsiahnuté v rastlinách, hubách a môžu byť vyrobené aj synteticky v laboratóriu.

Tieto látky majú dlhú históriu užitia v lekárstve a náboženstve po celom svete. Užívané v šamanistických metódach liečenia a veštenia, iniciačných rituáloch a náboženských rituáloch hnutí ako sú Native American Church a Santo Daime.

Približne od polovice 20. storočia sa halucinogény stali objektom širokého záujmu v západnom svete. Skúmali sa s cieľom liečby depresií, posttraumatických stresových porúch, obsedantne kompulzívnych porúch, alkoholizmu, závislosti na opiátoch a bolestí hlavy a iných nemocí. Existovali tiež málo úspešné pokusy na použití ako pomôcky pri výsluchoch

Halucinogény sú využívané tiež ako prostriedok k získaní náboženských skúseností, zvýšenia kreativity, osobnému rozvoju a „rozšíreniu mysle“. Užívanie psychedelických látok bolo jedným z hlavných prvkov proti-kultúry 60. liet, kedy boli spájané s rôznymi politickými tendenciami, atmosférou rebelantstva a medzigeneračnými spormi.

Psychedeliká[upraviť | upraviť zdroj]

Slovo psychedelický (z gréckeho psyché, duša, mysl + delos, manifest, zjavnosť) je vytvorené s cieľom ukázania myšlienky, že tieto látky zjavujú skryté, ale reálne aspekty mysli. Užíva sa pre myseľ meniace látky ako LSD, psilocybin, DMT, 2C-B, meskalín a DOM. Hlavnými prírodnými zdrojmi sú psilocybinové huby, ayahuasca, peyotl, kaktus San Pedro, semená niektorých rastlín z čeľade pupencovité a havajská lesná ruža.

Vedú sa mnohé diskusie nielen o prirodzenosti a účinkoch, ale aj o ich efektoch. Jedna prominentná teória, prvýkrát publikovaná v knihe Aldouse Huxleyho Dvere vnímania, používa termín „redukčné vlny“. Z toho pohľadu tieto látky blokujú filtračné mechanizmy mozgu; tento efekt je nazývaný ako expanzia mysli a rozšírené vedomie. Mnohé drogy, ako sú konope a extáza, ktoré (predovšetkým vo vysokých dávkach) je možné klasifikovať ako psychedelické, predsa nie sú považované za pravé psychedeliká, lebo ich ďalšie efekty bývajú podobné účinkom sedatív, okrem toho nepôsobia na sérotonínové receptory.

Psychedelické efekty sa môžu zmeniť podľa dávkovania aj prostredia. Môžu pôsobiť vo veľmi nízkych dávkach (LSD) ako aj pomerne veľkých (mezkalín). Niektoré, ako sluchový halucinogén DIPT môžu pôsobiť na jediný zmysel, iné pôsobia obecne. Niektoré sú vhodnejší pre samotárske skúsenosti, iné zvyšujú empatiu. Mnohé psychedeliká (LSD, mezkalin, psilocibyn a iné) nie sú toxické, preto nie je možné sa nimi predávkovať.

Disociačné drogy[upraviť | upraviť zdroj]

Disociačné drogy redukujú (lebo blokujú) signály vedomia iným oblastiam mozgu, predovšetkým fyzické vnímanie. Spôsobujú predovšetkým zmyslovú depriváciu, halucinácie a snívaní podobné stavy. Riadia sa pomedzi nich predovšetkým PCP (anjelský prach), ketamín, muscimol (muchotrávka červená), oxid dusný a dextromethorphan (aktívna látka v mnohých sirupoch od kašľa).

Delirogény[upraviť | upraviť zdroj]

Delirogény sú špeciálna trieda disociačných látok, ktoré pôsobia antagonisticky na acetylcholinové receptory. Niekedy sú nazývané ako „pravé halucinogény“, pretože pôsobia na bežné vnímanie. Niektoré stavy pripomínajú lucidné snívanie. Medzi delirogény patria ľuľkovec zlomocný, mandragora, blen čierny, durman a vo vysokých dávkach niektoré farmaceutické drogy.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hallucinogen na anglickej Wikipédii.