Haluzice (okres Nové Mesto nad Váhom)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Haluzice
obec
Zrúcanina kostola Všetkých svätých
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Nové Mesto nad Váhom
Región Považie
Nadmorská výška 266 m n. m.
Súradnice 48°49′23″S 17°51′57″V / 48,8230°S 17,8657°V / 48.8230; 17.8657
Rozloha 3,84 km² (384 ha) [1]
Obyvateľstvo 81 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 21,09 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1398
Starosta Silvia Hadbábná[3] (HLAS-SD)
PSČ 913 07 (pošta Bošáca)
ŠÚJ 556424
EČV (do r. 2022) NM
Tel. predvoľba +421-32
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad

Haluzice 703

913 07 pošta Bošáca

Telefón 032/778 12 36
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Haluzice
Webová stránka: obechaluzice.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Haluzice sú malá obec na západnom Slovensku v okrese Nové Mesto nad Váhom v Trenčianskom kraji.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží jedenásť kilometrov severne od okresného mesta v Bošáckej doline v mierne zvlnenej krajine najjužnejšej časti Považského podolia. Najvyšším vrchom v okolí je Hájnica (341 m n.m.).

Cez obec preteká Haluzický potok, ktorý svojou erozívnou činnosťou vytvoril unikátnu prírodnú pamiatku Haluzická tiesňava a delí obec na dve časti. Z okolitých svahov je výhľad na Považský Inovec, zrúcaninu Beckovského hradu, zrúcaninu Tematín a na končiare Bielych Karpát.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmnienka o obci pochádza z roku 1398 v listine z nitrianskej kapituly v ktorej bol zoznam obcí. Avšak osídlenie lokality je zrejme oveľa staršie, pretože v obci stoja zrúcaniny neskororománskeho kostola s hradiskom z prvej štvrtiny 13. storočia. Archeologické nálezy sídliska a popolnicového pohrebiska lužickej kultúry z mladšej bronzovej doby svedčia o ranom osídlení Haluzíc.

V minulosti mala obec oveľa väčší význam ako dnes, pri fare fungovala aj škola a podľa historických zdrojov zostala fara v Haluziciach aj dlho po tom čo dostavali kostol v Bošáci. Až v roku 1778 faru úradne presťahovali do neďalekej Bošáce. Kostol bol v čase svojho vzniku jedinou kamennou stavbou v okolí a jeho ochranná funkcia sa znásobila výstavbou obranného múru, ktorý poskytoval pre obyvateľov útočisko v časoch vojen a nájazdov nepriateľských vojsk. Na konci 14. storočia sa obec dostala do vlastníctva beckovského panstva. Podľa historických prameňov fungoval kostol v roku 1435 ako predný voj Trenčianskeho hradu. Neskôr sa v priestore hradiska vraj konali aj tradičné jarmoky. Miestne obyvateľstvo sa živilo prevažne poľnohospodárstvom.

V rokoch 1962-1990 bola obec súčasťou západne ležiacej Bošáce.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Demografický vývoj obce je nepriaznivý. V roku 1930 mala obec až 283 obyvateľov, ktorý sa k roku 1961 znížil na 272 obyvateľov. V roku 1991 žilo v obci už len 85 obyvateľov a obec mala 36 domov, z ktorých takmer polovica bola obývaná len jednou osobou. Dnes sa v obci nachádza aj niekoľko nadštandardných novostavieb, staré roľnícke domy sú často využívané skôr na chalupársky účel. Vekový priemer obyvateľov Haluzíc je vysoký, prevažujú dôchodcovia. V roku 2007 žilo v obci 64 obyvateľov.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zrúcanina rímskokatolíckeho kostola Všetkých svätých, jednoloďovej neskorománskej stavby s polkruhovou apsidou, bez veže, z prvej štvrtiny 13. storočia. Na začiatku 16. storočia bola loď kostola rozšírená západným smerom, v toto období dostali okná lode gotickú úpravu s lomeným záklenkom. Kostol bol v rokoch 1540-1620 a na začiatku 18. storočia evanjelický (do roku 1708). Neskôr slúžil ako farský kostol až do roku 1810, keď bol kvôli zlému technickému stavu uzatvorený. Prvou obnovou prešiel v roku 1968, od roku 2013 prebieha jeho postupná obnova. Z románskej stavby sa okrem muriva časti lode a apsidy dochovali dve románske okná v apside a južný portál lode. Gotická socha Madony z konca 15. storočia pochádzajúca z tohto kostola sa dnes nachádza vo farskom kostole v Beckove.[4] Kostol sa nachádza v areáli ohradenom kamenným múrom a vstupnou vežovou bránou zo 16. storočia. Západne od kostola sa nachádza malá murovaná zvonica.

Prírodné zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Na areál kostolíka priamo nadväzuje druhá významná pamätihodnosť - prírodná pamiatka Haluzická tiesňava, ktorá vznikla erozívnou činnosťou Haluzického potoka.

Infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Haluzice ležia bokom od hlavných cestných trás. Prístup k obci je z cesty I/61 z Nového Mesta nad Váhom do Trenčína, buď cez obec Trenčianske Bohuslavice alebo Štvrtok. Cez obec prechádza niekoľko autobusových liniek z Nového Mesta nad Váhom do Novej Bošáce a Bošáce.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 – 2026 : Súbory na stiahnutie : september 2023 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2023-09. Dostupné online.
  4. Haluzice [online]. Apsida.sk. Dostupné online.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]