Hao

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 18°14′00″J 140°53′00″Z / 18.23333°J 140.8833°Z / -18.23333; -140.8833
Hao
(Haorangi)
atol
Hao2.jpg
Satelitný snímok atolu Hao
Štát Francúzsko Francúzsko
Zámorská korporácia Francúzska Polynézia Francúzska Polynézia
Región Tuamotu
Súradnice 18°14′00″J 140°53′00″Z / 18.23333°J 140.8833°Z / -18.23333; -140.8833
Správne centrum Otepa
Najvyšší bod
 - výška m n. m.
Dĺžka 50 km, Severo-západ
Šírka 14 km
Hĺbka viac ako 50 m
Rozloha 720 km² (72 000 ha)
 - súše 65 km² (6 500 ha)
Obyvateľstvo 1 066 (2012) [1]
Hustota 16,4 obyv./km²
Prístup lietadlom alebo loďou
Objaviteľ Pedro Fernández de Quirós
 - dátum 10. február 1606
Lagúna polootvorená
Vstup do lagúny splavný
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Red pog.svg
Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
Wikimedia Commons: Hao

Hao alebo Haorangi je veľký koralový atol v centrálnej časti oblasti Tuamotu. Donedávna slúžil ako hlavná základňa vojenského kontingentu pre jadrové skúšky na atole Mururoa.

Po ukončení jadrových skúšok v roku 1996 bola v roku 2002 vojenská základňa zrušená. S tým súvisí aj výrazné obmedzenie príslušnej infraštruktúry (elektrina, odsoľovanie, nemocnica a zásobovanie). Ekonomická budúcnosť atolu ostáva nejasná, pretože živobytie väčšiny obyvateľov atolu a fungovanie komunity záviselo od existencie a chodu základne.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Atol sa nachádza 920 km na východ od Tahiti a má 50 km na dĺžku a 14 km na šírku. Lagúna je štvrtým najväčším atolom vo Francúzskej Polynézii (po atoloch Rangiroa, Fakarava a Makemo). Má jediný splavný vstup na severnom konci atolu, v ktorom sa uprostred periódy prílivu a odlivu tvoria prúdy s rýchlosťou až 20 uzlov. Lagúna zaberá 720 km2.

Má horúcu morskú klímu s priemernými dennými teplotami medzi 23 až 32°C.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prvou zaznamenanou európskou návštevou atolu bol 10. februára 1606 portugalský moreplavec Pedro Fernandes de Queirós. Atol pomenoval Conversion de San Pablo.[2] Nasledujúcim návštevníkom bol až v roku 1774 José Andía y Varela.

Kvôli jeho tvaru ho francúzsky objaviteľ Louis Antoine de Bougainville nazval Harfový ostrov. Na niektorých dávnych mapách je označený ako Bow Island.

Hao bol prvým atolom z oblasti Tuamotu, ktorý v roku 1820 navštívil ruský bádateľ Faddej Faddejevič Bellinsgauzen na lodi Vostok a Mirni.

V závere 80. rokov 20. storočia boli na ostrovnej vojenskej základni po prepustení z Nového Zélandu nakrátko uväznení dvaja agenti francúzskej rozviedky (DGSE), odsúdení v súvislosti s potopením vlajkovej lode Greenpeace Rainbow Warrior. Avšak ich prepustenie skôr, než bolo v repatriácii dohodnuté, viedlo k diplomatickej roztržke medzi Novým Zélandom a Francúzskom.

Vzletová a pristávacia dráha letiska (medzinárodný kód HOI/NTTO) je najdlhšia v Južnom Pacifiku (3 380 m) a počas prevádzky raketoplánov bola administratívou NASA zaradená do zoznamu núdzových pristávacích dráh pre raketoplán.[3] Kvôli svojej dĺžke slúži dodnes pre pravidelné lety na Tahiti aj pre ostatné okolité atoly, ktorých pristávacie dráhy sú príliš krátke pre lietadlá, schopné doletieť až na Tahiti.

Administratíva a súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Hao je z administratívneho hľadiska obcou (najnižšia územná správna jednotka) pod správou Francúzskej Polynézie s centrom v Otepe, čo zahŕňa atoly Rekareka (neobývaný), Ahunui (neobývaný), Nengonengo, Manuhangi (neobývaný) a Paraoa (neobývaný), Tauere a Amanu. Populácia v roku 2007 dosahovala 1 342 obyvateľov, v dôsledku redukcie aktivity vojenskej základne klesla k roku 2012 asi o tretinu na 1066 obyvateľov.[4]

Spoločenským a administratívnym centrom je osada Otepa. Po uzatvorení základne je prakticky jediným príjmom obyvateľstva v oblasti produkcia perál a rôznych suvenírov pre turistov.

Na atole je aj vyššia stredná škola, ktorá slúži pre výuku žiakov okolitých atolov južnej časti Tuamotu a Gambiér.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Národný štatistický úrad (ISPF).
  2. Kelly, Celsus, O.F.M. La Austrialia del Espiritu Santo. The Journal of Fray Martín de Munilla O.F.M. and other documents relating to the Voyage of Pedro Fernández de Quirós to the South Sea (1605-1606) and the Franciscan Missionary Plan (1617-1627) Cambridge, 1966, p.39,62.
  3. Justine Whitman. Aerospaceweb.org, 2006-06-25, [cit. 2011-10-07]. Dostupné online.
  4. Sčítanie ľudu vo Fr. Polynézii

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hao

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hao (French Polynesia) na anglickej Wikipédii.