Harmónia (filozofia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Harmónia je:

  • výraz zákonitosti a miery vo svete
  • v indickej filozofii: prejav sattvu
  • v starovekej európskej filozofii: organizovanosť ako protiklad chaosu
  • v renesancii: ideál harmonického rozvoja osobnosti

V pytagorovstve je harmónia to najhlbšie, čo sa v súcne nachádza; jednota rozmanitého a súhlas rôznorodeného; to, v čom sa skrýva náplň a zmysel krásy.

V baroku sa o harmónii myslelo, že je neuskutočniteľná ľudskými silami. Na jej uskutočnenie sú potrebné nadľudské, nadprirodzené prostriedky, božia, božská milosť.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.