Harold Alexander

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Harold Alexander
Harold Alexander

Narodenie 10. december 1891
Londýn, Spojené kráľovstvo
Úmrtie 16. jún 1969 (77 rokov)
Slough, Spojené kráľovstvo
Známy vďaka poľný maršal, guvernér Kanady
Alma mater Sandhurst
Profesia vojak
Podpis Harold Alexander, podpis

Harold Rupert Leofric George Alexander, prvý Gróf Alexander Tuniský (* 10. december 1891, Londýn, Spojené kráľovstvo – † 16. jún 1969, Slough, Spojené kráľovstvo) bol britský poľný maršal, vyznamenaný počas oboch svetových vojen. V povojnovom období zastával funkciu Generálneho guvernéra Kanady.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Raná kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Londýne, ale vyrastal v Ulsteri na panstve svojich aristokratických rodičov. Bol zmiešaného britsko-írskeho pôvodu. Po skončení strednej školy navštevoval elitnú vojenskú akadémiu v Sandhurste. Koncom roka 1912 získal hodnosť poručíka. Následne slúžil v jednotkách Írskej gardy. Ako jej príslušník sa zúčastnil bojov na západnom fronte počas prvej svetovej vojny. Počas vojny bol dvakrát ranený. V roku 1916 bol vyznamenaný D.S.O. a francúzskym vyznamenaním čestnej légie. Po skončení prvej svetovej vojny viedol nemecké jednotky operujúce v Litve, počas ruskej občianskej vojny. Do roku 1922 pôsobil v hodnosti podplukovníka. Neskôr slúžil na vojenských postoch v Turecku a na Gibraltare. V roku 1926 navštevoval štábnu školu v Camberley.

Druhá svetová vojna[upraviť | upraviť zdroj]

Počas druhej svetovej vojny slúžil ako divízny generál. Viedol ústupové boje počas evakuácie britských vojsk z Dunkerque. Jeho úloha v operácii bola hodnotená veľmi kladne. Následne zaisťoval ústup britských vojsk z Barmy, podstatnú časť na britskom úspechu však niesol jeho podriadený William Slim.

V roku 1942 bol Alexander poverený vedením britských vojsk na Blízkom východe. Vo funkcii nahradil Clauda Auchinlecka, po britských neúspechoch pri Tobruku. Jeho podriadeným, veliacim 8. armáde v tomto období bol Bernard Law Montgomery. Obaja spolupracovali veľmi dobre. Alexander s úspechom riadil logistickú podporu, zatiaľ čo Montgomery riadil priamo bojové operácie. Po bitkách o El Alamein a tuniskej kampani sa im spoločne s jednotkami západných spojencov podarilo zlikvidovať nemecké a talianske sily. V tomto období spolupracoval s americkým generálom Eisenhowerom. Neskôr velil 15. armádnej skupine pri útoku na Sicíliu. V neskoršom období začiatku príprav vylodenia v západnej Európe, mu pripadla úloha viesť spojenecké vojská v Stredomorí. Zodpovedal za ďalší priebeh bojov v Taliansku. Pri bojoch o Rím, došlo v dôsledku zlej koordinácie postupu americkej 5. armády (gen. Mark Clark) k ústupu väčšiny nemeckých síl zo vznikajúceho obkľúčenia. Následný postup talianskym územím bol pomerne pomalý a trval až do konca vojny.

Povojnové obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

Po skončení vojny pôsobil v rokoch 1946 – 1952 Alexander ako generálny guvernér Kanady. V tomto období viedol relatívne neformálny život v Rideau Hall. Neskôr v rokoch 1952 – 1954 pôsobil ako minister obrany Churchillovej vlády. Po smrti kráľa Juraja VI. bol poverený organizáciou korunovácie Alžbety II. V marci 1954 mu kráľovná udelila titul gróf tuniský. V roku 1959 odišiel z politiky. Kráľovnou bol vyznamenaný Radom za zásluhy. Zomrel 16. júna 1969 v dôsledku perforácie aorty. Bol pochovaný 24. júna vo Windsorskom zámku.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]