Hatalov
| Hatalov | |
| obec | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Michalovce |
| Región | Zemplín |
| Nadmorská výška | 99 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 8,63 km² (863 ha) |
| Obyvateľstvo | 766 (31. 12. 2011) [1] |
| Hustota | 88,76 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1278 |
| Starosta | Vladimír Kováč[2] (NEKA) |
| PSČ | 072 16 |
| ŠÚJ | 522431 |
| EČV | MI |
| Tel. predvoľba | +421-56 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Hatalov Hatalov 185 072 16 Hatalov |
| E-mailová adresa | poslať email |
| Telefón | +421 56 649 32 84 |
  Poloha obce na Slovensku
|
|
 Poloha obce v rámci Košického kraja.
|
|
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Webová stránka: www.hatalov.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
 Slovenský portál |
|
Hatalov (maď. Gatály) je obec na Slovensku v okrese Michalovce.
Obsah |
Čo sa tu dá nájsť [upraviť]
Nachádza sa tu rímskokatolícky kostol, ktorý počas komunizmu slúžil ako sklad. Pozostatky pôvodného využitia sú dodnes viditeľné. Pri obci leží asfaltovo-betónové letisko, ktoré sa využíva najmä na púšťanie modelov lietadiel (domovské letisko letecko modelárskeho klubu Michalovce). Ďalej tu sídli obecný futbalový klub Hatalov. V obci sa nachádzajú potraviny, pošta, vlaková a autobusová stanica, ako aj materská a základná škola. Je tu vybudovaná kanalizácia a prechádza tadiaľto aj cyklotrasa (Michalovce – Močarany – Krasnovce – Vrbnica – Hatalov – Slavkovce – Budkovce – Sliepkovce – Lastomír – Michalovce; cca 35 km).
Osobnosti [upraviť]
Poslanec NRSR Andrej Hajduk býva v Hatalove. Pochádzali z tadiaľto aj starí rodičia a krstná mama speváčky Mishy, ktorá tu strávila časť detstva.
Užitočné informácie [upraviť]
Matričný úrad sa nachádza v Budkovciach. Správa katastra v Michalovciach.
Dejiny [upraviť]
Ako vlastníctvo Zemana Gothala sa osada spomína v roku 1278. Jej dejiny sú bohaté. Kedysi tu stál hrad, liehovar Widderovcov, v prevádzke bol parný mlyn. Obyvatelia boli poľnohospodári a ovocinári. V roku 1910 tu žila maďarská menšina, ktorá dnes už nie je zrejmá. Obec po Trianone pripadla Česko-Slovensku. Po hrade sa nezachovali žiadne stopy, pravdepodobná lokalita je v poli smerom na Budkovce. Cez výhybňu Hatalov vedie prvá železničná trať postavená štátom po roku 1918 (dĺžka 20 kilometrov, smer Vojany – Bánovce nad Ondavou).
Najstaršie osídlenie je doložené nálezmi z doby eneolitu, bronzovej, halštatskej, z doby rímskej i z 9. až 10. storočia. V rámci Uhorska patrili Hatalov až do roku 1918 do Zemplínskej župy. Dnešná obec pochádza z pôvodnej slovenskej, slovienskej osady spred 11. storočia. Výnimočne túto lokalitu označovali aj ako Nižné Žbince.
Najstaršiu písomnú zmienku o tunajšom sídle nachádzame v roku 1326 a v tomto období patrilo k pozdišovskému panstvurodiny Ákoš. V písomných záznamoch z 14. až 16. storočia sa obec vyskytuje pod názvom Gatal a Gataly a v tom čase patrila miestnym zemanom, z ktorých minimálne jeden študoval na viedenskej univerzite.
Najneskôr v 16. storočí v dedine postavili murovaný kostol a v roku 1600 tu stáli dve kúrie (šľachtické sídlo), kostol, fara a škola. Na prelome 16. a 17. storočia Hatalov patril medzi stredne veľké dediny aj so šľachtickým obyvateľstvom. V dôsledku rozličných okolností bol Hatalov začiatkom 18. storočia bez obyvateľstva. V druhej polovici 18. storočia vďaka príchodu nového obyvateľstva sa postupne zvyšoval ich počet.
V Hatalove vlastnili majetky členovia viacerých šľachtických rodín. V 19. storočí v Hatalove stál aj kaštieľ s rozsiahlou záhradou. Zároveň sa tu v tomto období spomína liehovar.
V roku 1973 bol do užívania odovzdaný miestny rímskokatolícky kostol.
Referencie [upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Vladimír Kováč je v zozname. Dostupné online.
