Hatalov
| Hatalov | |
| obec | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Michalovce |
| Región | Zemplín |
| Nadmorská výška | 99 m n. m. |
| Súradnice | 48°39′37″S 21°53′16″V / 48,6603°S 21,8878°V |
| Rozloha | 8,63 km² (863 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 728 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 84,36 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1326[3] |
| Starosta | Vladimír Kováč[4] (SMER-SD) |
| PSČ | 072 16 |
| ŠÚJ | 522431 |
| EČV (do r. 2022) | MI |
| Tel. predvoľba | +421-56 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Hatalov Hatalov 185 072 16 Hatalov |
| E-mailová adresa | obec.hatalov@gmail.com |
| Telefón | +421 56 649 32 84 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Webová stránka: hatalov.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Hatalov (maď. Gatály) je obec na Slovensku v okrese Michalovce.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá písomná zmienka je z roku 1326.[3] Jej dejiny sú bohaté. Kedysi tu stál hrad, liehovar Widderovcov, v prevádzke bol parný mlyn. Obyvatelia boli poľnohospodári a ovocinári. V roku 1910 tu žila maďarská menšina, ktorá dnes už nie je zrejmá. Obec po Trianone pripadla Česko-Slovensku. Po hrade sa nezachovali žiadne stopy, pravdepodobná lokalita je v poli smerom na Budkovce. Cez výhybňu Hatalov vedie prvá železničná trať postavená štátom po roku 1918 (dĺžka 20 kilometrov, smer Vojany – Bánovce nad Ondavou).
Najstaršie osídlenie je doložené nálezmi z doby eneolitu, bronzovej, halštatskej, z doby rímskej i z 9. až 10. storočia. V rámci Uhorska patrili Hatalov až do roku 1918 do Zemplínskej župy. Dnešná obec pochádza z pôvodnej slovenskej, slovanskej osady spred 11. storočia. Výnimočne túto lokalitu označovali aj ako Nižné Žbince.
Najstaršiu písomnú zmienku o tunajšom sídle nachádzame v roku 1326 a v tomto období patrilo k pozdišovskému panstvu rodiny Ákoš. V písomných záznamoch z 14. až 16. storočia sa obec vyskytuje pod názvom Gatal a Gataly a v tom čase patrila miestnym zemanom, z ktorých minimálne jeden študoval na viedenskej univerzite.
Najneskôr v 16. storočí v dedine postavili murovaný kostol a v roku 1600 tu stáli dve kúrie (šľachtické sídlo), kostol, fara a škola. Na prelome 16. a 17. storočia Hatalov patril medzi stredne veľké dediny aj so šľachtickým obyvateľstvom. V dôsledku rozličných okolností bol Hatalov začiatkom 18. storočia bez obyvateľstva.[3] V druhej polovici 18. storočia vďaka príchodu nového obyvateľstva sa postupne zvyšoval ich počet.
V Hatalove vlastnili majetky členovia viacerých šľachtických rodín. V 19. storočí v Hatalove stál aj kaštieľ s rozsiahlou záhradou. Zároveň sa tu v tomto období spomína liehovar.
V roku 1973 bol do užívania odovzdaný miestny rímskokatolícky kostol.
Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]
Pôsobili tu[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ a b c ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Vyd. 1. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001. 760 s. ISBN 80-968579-1-6. S. 155 – 156.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.