Havranec
| Havranec | |
| obec | |
 |
|
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Svidník |
| Región | Šariš |
| Nadmorská výška | 385 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 7,64 km² (764 ha) |
| Obyvateľstvo | 14 (31. 12. 2011) [1] |
| Hustota | 1,83 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1618 |
| Starosta | Milan Ščerba[2] (MOST-HÍD) |
| PSČ | 090 02 (pošta Kružlová) |
| ŠÚJ | 527301 |
| EČV | SK |
| Tel. predvoľba | +421-54 |
  Poloha obce na Slovensku
|
|
 Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
|
|
| Wikimedia Commons: Havranec | |
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Freemap.sk: mapa | |
 Slovenský portál |
|
Havranec je najmenšia obec na Slovensku podľa počtu obyvateľov.
Obsah |
Polohopis [upraviť]
Je najmenšia obec v okrese Svidník v Prešovskom kraji. Nachádza sa na rozhraní Ondavskej a Laboreckej vrchoviny v severnej časti Nízkych Beskýd v pramennej oblasti potoka Svidničanka. Kataster obce o rozlohe 764 ha je vo výške 385 m nad morom v strede obce, až 705 m n. m. pri štátnej hranici s Poľskou republikou. Do katastra obce zasahuje chránená krajinná oblasť Východné Karpaty a tiež tam vyviera minerálny prameň. Členitý povrch chotára s hlbokými dolinami tvoria flyšové súvrstvia, ktorý pokrýva súvislý listnatý les s porastom buka a v menšom rozmere aj brezy.
Dejiny [upraviť]
Obec vznikla v období rokov 1598 až 1618 na hradnom panstve Makovica. V historických dokumentoch bola doložená v 1618 roku ako Gavriniecz.
Názov obce sa vyvíjal nasledovne:
- 1773 - Gawranecz, Gavranecz,
- 1808 - 1863 - Gavranyecz, Gawranec,
- 1863 - 1882 - Gavranec,
- 1888 - 1902 - Gavranyec,
- 1907 - 1913 - Kishollód,
- 1920 - Gavranec,
- 1927 - Havranec.
V roku 1787 mala obec 8 domov a 58 obyvateľov, v roku 1828 mala 10 domov a 79 obyvateľov.
Vojenské pohrebisko z 1. svetovej vojny [upraviť]
Na havraneckom cintoríne je vojenské pohrebisko z prvej svetovej vojny (1914-1915) s 12 pochovanými rakúsko-uhorských vojakmi v 5 hroboch. Momentálna lokalita miesta posledného odpočinku vznikla exhumáciou zakopaných vojakov v chotári obce, policajtmi Československej republiky zo žandárskej stanice v Kapišovej.
Posledná pietna rozlúčka bola vykonaná v dňoch 26. – 27. apríla 1922. V rove č. 2 sú pozostatky neznámeho rakúsko-uhorského cisársko-kráľovského majora Pešieho pluku č. 73 z českého Chebu.
Nad hrobmi je kovový kríž s textom „ Na pamiatku padlým z prvej svetovej vojny“. Miesto posledného odpočinku vojakov je starostlivo ošetrované.
Pri karpatsko-duklianskej operácie od októbra do novembra 1944 obec bola značné poškodená.
V chotári boli rozsiahle lesy. Obyvatelia dediny pracovali v lesoch a od 17. storočia boli široko-ďaleko známi a vyhľadávaní šindliari.
Pôdu obrábali súkromne hospodáriaci roľníci. Po socializácii dediny v obci vzniklo JRD, kde boli využívané najmodernejšie poľnohospodárske vymoženosti. Po rozpade družstva po roku 1990 a v nových spoločenských podmienkach veľa poľnohospodárskej pôdy zostáva ladom. Dnes pôda je nevyužitá, alebo malo využivaná pre poľnohospodárske účely.
Literatúra:
- DROBŇÁK, Martin – KORBA, Matúš – TURIK, Radoslav: Cintoríny prvej svetovej vojny v Karpatoch. Humenné : Redos, 2007. 86 s. ISBN 978-80-969233-3-5
- DROBŇÁK, M.: Zborník z konferencie Prvá svetová vojna – boje v Karpatoch (www.kvhbeskydy.sk, 21.01.2008)
- Ďurina Marián: Zanedbané vojnové cintoríny z 1. svetovej vojny, In.: Bojovník č. 23, 24, 25/2010 str. 10
- Prvá svetová vojna – pozabudnuté cintoríny. Zost. M. Mikita, Svidnik : Regionálna rozvojová agentúra Svidník, 2006, 220 s. ISBN 80-967898-8-0.
- SLEPCOV, I.: Miznúce stopy histórie, In: Dukla, č. 7, VIII. Ročník, Svidník, 11. februára 1998, str. 5
- SLEPCOV, I. Vojenské cintoríny z prvej svetovej vojny na východnom Slovensku. In Vojenská história, roč. 7, 2003, č. 2, s. 70.
- SLEPCOV Igor: Z histórie karpatskej ofenzívy Ruských vojsk v rokoch 1914 -1915, In.: Vojenská história 2/2000, ročník 4 str.3 -12* ŠUMICHRAST Peter: Nemecké vojnové hroby na území Slovenska 1.časť In: VOJENSKÁ HISTÓRIA, 3/2010, str. 88
- Turik Radoslav: Vedecká konferencia na tému Prvá svetová vojna – boje v Karpatoch; (www.kvhbeskydy.sk, 12.12.2007); Klub vojenskej histórie Beskydy Humenné.
Obyvateľstvo [upraviť]
V obci Havranec v roku 1995 nachádzali priezviská týchto rodín Adamčík, Bilas, Leľo, Ozogár, Rodák, Sadiv a Ščerba.
K 31.12.2006 v obci žilo len 10 občanov z ktorých 50 % sa hlásilo k slovenskej, 40% k rusínskej a 1 k ukrajinskej národnosti. V produktívnom veku boli len 4 muži.
V obci sa nachádza gréckokatolícky chrám (cerkev) premenenia Pána z roku 1968.
Referencie [upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Milan Ščerba je v zozname. Dostupné online.
Iné projekty [upraviť]
 |
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
