Havranec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°24′40″S 21°33′20″V / 49.4110°S 21.5555°V / 49.4110; 21.5555
Havranec
obec
Havranec.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Svidník
Región Šariš
Nadmorská výška 385 m n. m.
Súradnice 49°24′40″S 21°33′20″V / 49.4110°S 21.5555°V / 49.4110; 21.5555
Rozloha 7,64 km² (764 ha) [1]
Obyvateľstvo 13 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 1,7 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1618
Starosta Milan Ščerba[3] (MOST-HÍD)
PSČ 090 02 (pošta Kružlová)
ŠÚJ 527301
EČV SK
Tel. predvoľba +421-54
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Wikimedia Commons: Havranec
Štatistika: MOŠ/MIS
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Havranec je jedna z najmenších obcí na Slovensku podľa počtu obyvateľov. Menšia je napr. obec Príkra, ktorá má 8 obyvateľov.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Je najmenšia obec v okrese Svidník v Prešovskom kraji. Nachádza sa na rozhraní Ondavskej a Laboreckej vrchoviny v severnej časti Nízkych Beskýd v pramennej oblasti potoka Svidničanka. Kataster obce o rozlohe 764 ha je vo výške 385 m nad morom v strede obce, až 705 m n. m. pri štátnej hranici s Poľskom. Do katastra obce zasahuje chránená krajinná oblasť Východné Karpaty a tiež tam vyviera minerálny prameň. Členitý povrch chotára s hlbokými dolinami tvoria flyšové súvrstvia, ktorý pokrýva súvislý listnatý les s porastom buka a v menšom rozmere aj brezy.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Obec vznikla v období rokov 1598 až 1618 na hradnom panstve Makovica. V historických dokumentoch bola doložená v 1618 roku ako Gavriniecz.

Názov obce sa vyvíjal nasledovne:

V roku 1787 mala obec 8 domov a 58 obyvateľov, v roku 1828 mala 10 domov a 79 obyvateľov.

Vojenské pohrebisko z 1. svetovej vojny[upraviť | upraviť zdroj]

Na havraneckom cintoríne je vojenské pohrebisko z prvej svetovej vojny (1914-1915) s 12 pochovanými rakúsko-uhorských vojakmi v 5 hroboch. Momentálna lokalita miesta posledného odpočinku vznikla exhumáciou zakopaných vojakov v chotári obce, policajtmi Československej republiky zo žandárskej stanice v Kapišovej.

Posledná pietna rozlúčka bola vykonaná v dňoch 26. – 27. apríla 1922. V rove č. 2 sú pozostatky neznámeho rakúsko-uhorského cisársko-kráľovského majora Pešieho pluku č. 73 z českého Chebu.

Nad hrobmi je kovový kríž s textom „ Na pamiatku padlým z prvej svetovej vojny“. Miesto posledného odpočinku vojakov je starostlivo ošetrované.

Pri karpatsko-duklianskej operácie od októbra do novembra 1944 obec bola značné poškodená.

V chotári boli rozsiahle lesy. Obyvatelia dediny pracovali v lesoch a od 17. storočia boli široko-ďaleko známi a vyhľadávaní šindliari.

Pôdu obrábali súkromne hospodáriaci roľníci. Po socializácii dediny v obci vzniklo JRD, kde boli využívané najmodernejšie poľnohospodárske vymoženosti. Po rozpade družstva po roku 1990 a v nových spoločenských podmienkach veľa poľnohospodárskej pôdy zostáva ladom. Dnes pôda je nevyužitá, alebo malo využivaná pre poľnohospodárske účely.


Literatúra:

  • DROBŇÁK, Martin – KORBA, Matúš – TURIK, Radoslav: Cintoríny prvej svetovej vojny v Karpatoch. Humenné : Redos, 2007. 86 s. ISBN 978-80-969233-3-5
  • DROBŇÁK, M.: Zborník z konferencie Prvá svetová vojna – boje v Karpatoch (www.kvhbeskydy.sk, 21.01.2008)
  • Ďurina Marián: Zanedbané vojnové cintoríny z 1. svetovej vojny, In.: Bojovník č. 23, 24, 25/2010 str. 10
  • Prvá svetová vojna – pozabudnuté cintoríny. Zost. M. Mikita, Svidnik : Regionálna rozvojová agentúra Svidník, 2006, 220 s. ISBN 80-967898-8-0.
  • SLEPCOV, I.: Miznúce stopy histórie, In: Dukla, č. 7, VIII. Ročník, Svidník, 11. februára 1998, str. 5
  • SLEPCOV, I. Vojenské cintoríny z prvej svetovej vojny na východnom Slovensku. In Vojenská história, roč. 7, 2003, č. 2, s. 70.
  • SLEPCOV Igor: Z histórie karpatskej ofenzívy Ruských vojsk v rokoch 1914 -1915, In.: Vojenská história 2/2000, ročník 4 str.3 -12* ŠUMICHRAST Peter: Nemecké vojnové hroby na území Slovenska 1.časť In: VOJENSKÁ HISTÓRIA, 3/2010, str. 88
  • Turik Radoslav: Vedecká konferencia na tému Prvá svetová vojna – boje v Karpatoch; (www.kvhbeskydy.sk, 12.12.2007); Klub vojenskej histórie Beskydy Humenné.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V obci Havranec v roku 1995 nachádzali priezviská týchto rodín Adamčík, Bilas, Leľo, Ozogár, Rodák, Sadiv a Ščerba.

K 31.12.2006 v obci žilo len 10 občanov z ktorých 50 % sa hlásilo k slovenskej, 40% k rusínskej a 1 k ukrajinskej národnosti. V produktívnom veku boli len 4 muži.

V obci sa nachádza gréckokatolícky chrám (cerkev) premenenia Pána z roku 1968.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Milan Ščerba je v zozname. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]