Heavymetalová subkultúra

Hudobný portál

Fanúšik heavy metalu oblečený v súlade s klasickou metalovou módou a ukazujúci gesto „paroháča“.

Fanúšikovia heavymetalovej hudby si vytvorili svoju vlastnú subkultúru, ktorá zahŕňa viac než len uctievanie hudby. K prejavom spolupatričnosti so subkultúrou patria nielen návštevy koncertov, kupovanie albumov a spoločná móda ako sú dlhé vlasy u mužov i žien, ale aj prispievanie do metalových časopisov a tiež príspevky na web stránky.

Niektorí kritici a hudobníci naznačujú, že táto subkultúra je zväčša intolerantná voči iným hudobným žánrom. Metalová scéna, ako aj rocková scéna vo všeobecnosti, býva spájaná s požívaním alkoholu a drog. Síce existujú skladby oslavujúce pitie, používanie drog a žúrovanie, no existuje aj množstvo skladieb, ktoré pred negatívnymi vplyvmi alkoholovej a drogovej závislosti varujú. V 70. rokoch tvorili metalovú fanúšikovskú základňu tradične belosi mužského pohlavia, no od 80. rokov prejavujú záujem o štýl aj ženy, a neprestáva rásť tiež množstvo černochov a latinských Američanov majúcich vášeň pre túto hudbu.

Názvoslovie

Spevák a basgitarista Lemmy Kilmister (1945-2015) zo skupiny Motörhead, typický metalista.

Priaznivci heavy metalu bývajú označovaní rôznymi názvami: heavymetalisti, metalisti, metláci, v angličtine metalhead,, headbanger, či thrasher. Záleží to na tom, o akom konkrétnom období, subkultúre či krajine hovoríme. Neexistuje žiadny všeobecný pojem či fráza ako označiť fanúšikov či subkultúru samotnú.

Subkultúra

Kerry King.

Heavymetalovej scéne, ktorá má vlastné nepísané zákony týkajúce sa autenticity, prischla prezývka „odcudzená subkultúra“ („subculture of alienation“). Deena Weinstein, autorka knihy Heavy Metal: The Music And Its Culture, tvrdí, že silná, uzavretá, prevažne mužská subkultúra umožnila heavy metalu vytrvať na výslní podstatne dlhšiu dobu, než sa to podarilo mnohým iným rockovým žánrom. Metaloví fanúšikovia vytvorili „vyhradené spoločenstvo mládeže“, ktoré bolo kvôli svojej odlišnosti ignorované väčšinovou spoločnosťou. V rámci heavymetalovej scény sa vytvorila silná mužská „komunita, ktorá zdieľa spoločné hodnoty, pravidlá a správanie“. „Kódex autenticity“ je dôležitým prvkom heavymetalovej subkultúry; tento kódex vyžaduje od kapiel, aby mali nezáujem o pozornosť komerčnej kultúry, aby nevydávali rádiové hity a nezapredali sa. K metalovému kódexu patrí takisto „odpor voči zavedeným autoritám, a odlúčenie od zvyšku spoločnosti“. Fanúšikovia očakávajú, že metaloví hudobníci budú absolútne oddaní hudbe a neskutočne lojálni subkultúre mládeže, ktorá ich obklopuje, a metalový umelec musí byť „idealizovaným predstaviteľom subkultúry“. Kerry King z kapely Slayer píše v predhovore ku knihe Heavy metal: od hard rocku až po extrémní metal:

„Metal je inštitúcia. Po jednom našom koncerte niektorá z našich fanúšičiek prehlásila: 'Slayer je náboženstvo. Toto je cirkev...' Pretože čo iného je cirkev než partia ľudí, ktorí sa spoločne radujú z niečoho, čo môže a nemusí byť skutočné? Proste to povedala správne... V heavy metale sa skrýva viac kamarátstva a jednoty než vo väčšine ostatných hudobných žánrov. To, že fanúšikovia metalu sú pre svoju hudobnú lásku ochotní uvažovať aj o smrti, ho činí jedinečným.“

Metalisti v džínsových vestách z nášivkami hudobných skupín.

Letné hudobné festivaly sa tešia hojnej návštevnosti heavymetalových fanúšikov.

Metalové poslucháčstvo pozostáva zväčša z mladých pracujúcich belochov mužského pohlavia. Napriek tomu je táto skupina tolerantná aj voči tým, ktorí stoja mimo „tvrdého jadra“ subkultúry, v prípade ak sa držia nepísaného metalového zákona, čo sa oblečenia, vzhľadu a správania týka. K aktivitám spojených so subkultúrou patria nielen návštevy koncertov a kupovanie albumov, ale aj prispievanie do metalových časopisov a v poslednej dobe tiež príspevky na web stránky. Navštevovanie koncertov patrí k prejavom spolupatričnosti so subkultúrou, keďže je to jeden so spôsobov ako fanúšikovia vyjadrujú svoju radosť z hudby. Metalové časopisy pomáhajú členom subkultúry udržiavať kontakt, nájsť potrebné informácie a recenzie kapiel a albumov, a „vyjadriť spolupatričnosť“. Pomocou dlhých vlasov, kožených búnd a nášiviek s logami kapiel sa fanúšikovia identifikujú v rámci subkultúry. Avšak, ako poznamenáva Weinstein, nie všetci metaloví fanúšikovia sú „viditeľnými členmi“ heavymetalovej subkultúry. Niektorí metalisti majú aj kratšie alebo krátke vlasy a nosia normálne oblečenie.

Hudobník a filmár Rob Zombie poznamenáva, že „väčšina deciek, ktoré chodia na moje koncerty, vyzerá, že majú naozaj veľkú predstavivosť a množstvo tvorivej energie, s ktorými nevedia čo si majú počať“, a že metal je „outsiderská muzika pre outsiderov. Nikto nechce byť čudákom; proste sa ním tak nejako stanete. Proste tak nejako to je, avšak v metale máte všetky tie čudné decká na jednom mieste“. Ľudia zaoberajúci sa metalom i oddaní fanúšikovia skupín, ktoré mali značný podiel na vzniku metalu, majú sklon považovať niektorých interpretov (a tiež niektorých fanúšikov) za tzv. „pozérov“, čiže ľudí, ktorí predstierajú príslušnosť k subkultúre, ale nevedia nič o histórii, textoch ani posolstvách skupín, ktorých muziku počúvajú.

Autenticita

V metalovej a punkovej subkultúre patrí autenticita medzi fundamentálne hodnoty. Pojmom pozér sa medzi metalistami označuje „osoba ktorá rada predstiera, že je niekým iným“, alebo ktorá si prisvojila metalový štýl obliekania bez toho, aby skutočne rozumela tejto kultúre a hudbe.

V anglicky hovoriacich krajinách sa v 80. rokoch medzi metalistami ujalo pomenovanie „sell out“ (zapredať sa, zapredanec) označujúce kapely, ktoré svoju hudbu prispôsobili rádiovým trendom (patrí sem napr. pop metal).

Sociálne aspekty

Gestá a pohyby

Fanúšik heavy metalu vystiera ruku zakončenú klasickým metalovým "paroháčom" na hudobnom festivale v Terchovej roku 2015.

Crowd surfing.

Namiesto klasického tancovania obľubujú fanúšikovia metalu moshing známy tiež ako pogo, ktorý metal prevzal z hardcore/punkovej subkultúry. Pri pogu môžu „tanečníci“ skákať hore, dole a narážať do ostatných tanečníkov rukami i nohami. Medzi ďalšie obľúbené činnosti možno zaradiť metlenie, pri ktorom človek hádže hlavou hore-dole do rytmu hudby, predstieranie hry na gitaru (air guitar) či surfovanie v dave (crowd surfing), pri ktorom je človek prenášaný nad hlavami fanúšikov rukami.

Deathmetalisti Asphyx „metlia“ počas vystúpenia.

Fanúšikovia vyznávajúci heavymetalovú kultúru nezriedka používajú gesto „paroháča“ - vztýčený ukazovák a malíček - známy tiež ako „čertove rohy“ (v angličtine „devil’s horns“ či „metal fist“ čiže „metalová päsť“). Toto gesto spopularizoval spevák skupín Dio a Black Sabbath Ronnie James Dio, ktorý zomrel v roku 2010.

Alkohol a užívanie drog

Opití metalisti na festivale Topfest v Piešťanoch.

Heavymetalová scéna býva spájaná s požívaním alkoholu a drog. Síce existujú skladby oslavujúce pitie či používanie drog (napr., „Sweet Leaf" od Black Sabbath, ktorá je venovaná marihuane), no existuje aj množstvo skladieb, ktoré pred negatívnymi vplyvmi alkoholovej a drogovej závislosti varujú (napr. „Truth Hurts“ od Bullet for my Valentine, „My Own Prison“ od Creed, „Master of Puppets“ od skupiny Metallica - o narkomanoch naprosto zotročenými drogami - a „Beyond the Realms of Death“ od Judas Priest).

Intolerancia voči iným hudobným žánrom

V rámci metalovej subkultúry existuje silná intolerancia voči iným hudobným žánrom. Austrálsky hudobný kritik Molly Meldrum si všimol, že v rámci scény existujú „skupiny ľudí, ktoré skrátka milujú heavy metal a okrem toho nič iné.“

Tejto témy sa chytili aj novinári. MetalReviews.com v roku 2004 vydal článok nazvaný „The True, Real Metalhead: A Selective Intellect Or A Narrow-Minded Bastard?“ („Pravý, skutočný metalista: Selektívny intelekt či obmedzený bastard?“), v ktorom autor píše, že ho „prisámvačku rozčuľuje úzkoprsosť mnohých metalových bratov a sestier“. Kritik Ryan Howe v roku 2013 napísal pre magazín Sound and Motion otvorený list britským metalovým fanúšikom, ktorým sa hnusila skupina Avenged Sevenfold – ich hudbu vnímali ako príliš mäkkú, aby sa mohla označovať ako metal. Howe opísal týchto ohováračov ako „obmedzených“ a odporučil im, aby sa unúvali prísť na ich vystúpenie a nech sa pripravia „zmeniť svoje názory“.

Napriek všeobecnej neochote oceniť iné hudobné žánre, niektorí fanúšikovia a hudobníci si vedia vypestovať hlboké zanietenie pre žánre, ktoré často nemajú s metalovou hudbou nič spoločné. Napríklad Fenriz zo skupiny Darkthrone je tiež známy ako techno DJ, a Kirk Hammett zo skupiny Metallica má v hudobnom klipe „Wherever I May Roam“ na sebe tričko post-punkovej kapely The Sisters of Mercy. Ted Kirkpatrick, vodca skupiny Tourniquet, je „veľkým obdivovateľom klasických majstrov“.

Oblečenie

Rob Halford zo skupiny Judas Priest odetý do vybíjanej koženej bundy.

Fanúšik heavy metalu, ktorý má na sebe džínsovú bundu ozdobenú nášivkami znázorňujúcimi heavymetalové kapely Metallica, Guns N’ Roses, Iron Maiden, Slipknot a Led Zeppelin.

Ďalším aspektom heavymetalovej kultúry je móda. Táto móda, sa podobne ako metalová hudba, v priebehu desaťročí menila, udržiavajúc si niektoré základné prvky. Heavymetalová móda typická pre koniec 70. rokov a pre 80. roky poväčšine pozostávala z obtiahnutých modrých džínsov alebo pracovných nohavíc, motorkárskych topánok alebo členkových tenisiek, a z čiernych tričiek, ktoré sa nosili spoločne z džínsovými alebo koženými vestami vyzdobenými tkanými nášivkami a odznakmi s podobizňami heavymetalových skupín. Občas sa na koženej bunde nosí ešte aj džínsová vesta ozdobená nášivkami s podobizňami obalov albumov. Podobne ako u iných subkultúr tejto doby, ako sú punkeri, vlastník takejto bundy takto dáva pomocou emblémov a symbolov najavo svoje záujmy. Fanúšikovia metalu často nosievajú tričká s emblémami kapiel.

Približne v polovici 1. dekády 21. storočia nastáva u mladého publika oživenie záujmu o metal z 80. rokov, a do popredia sa derú novšie kapely preberajúce staršie módne vzory, čím vzniká móda podobná tej z 80. rokov. Niektorí členovia tohto nového metalového publika patria k subkultúre mestských hipsterov, ktorí „predtým z diaľky obdivovali metal“.

Medzinárodné varianty

Heavy metal vznikol v Spojenom kráľovstve, avšak priaznivcov si získal po celom svete. V 1. dekáde 21. storočia môžeme nájsť fanúšikov metalu prakticky v každej krajine sveta. Dokonca aj v tých najortodoxnejších moslimských krajinách arabského sveta existuje neveľká metalová subkultúra, i keď nie vždy za súhlasu úradov a náboženských vodcov. V roku 2003 bolo uväznených viac než tucet členov a fanúšikov marockých heavymetalových skupín kvôli „podrývaniu moslimskej viery“. Fakt, že heavy metal v skutočnosti moslimskú vieru nepodkopáva viedol k tomu, že množstvo heavymetalových fanúšikov v arabských krajinách vytvorilo obrovskú metalovú scénu, zastupovanú hnutiami ako Taqwacore.

Literatúra

• Weinstein, Deena (1991). Heavy Metal: A Cultural Sociology. Lexington. ISBN 0-669-21837-5. Revidované vydanie: (2000). Heavy Metal: The Music and its Culture. Da Capo. ISBN 0-306-80970-2

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Heavy metal subculture na anglickej Wikipédii.