Hebrejčina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hebrejčina
(עברית, Ivrit)
ŠtátyIzrael, Spojené štáty a ďalšie krajiny židovskej diaspóry
RegiónBlízky východ
Počet hovoriacichvyše 9 miliónov (5 miliónov rodených hovoriacich v Izraeli)
KlasifikáciaAfroázijské jazyky
PísmoHebrejské písmo
Postavenie
Úradný jazykIzrael Izrael (ako novohebrejčina)
RegulátorAkadémia hebrejského jazyka
Jazykové kódy
ISO 639-1he
ISO 639-2heb
ISO 639-3heb – novohebrejčina
hbo – starohebrejčina
Wikipédia
Adresahe.wikipedia.org
Pozri aj: JazykZoznam jazykov
Rozšírenie hebrejčiny
Židia a judaizmus
Židia · Judaizmus · Kto je žid











z  d  u
Hebrejčina alfabeta

Hebrejčina (עברית) (ak sa chápe ako 1 jazyk) alebo hebrejské jazyky (ak sa chápe ako skupina jazykov) je označenie nasledujúcich semitských jazykov/nárečí:

  • z časového hľadiska:
  • špeciálne varianty (nárečia) v dôsledku veľkého geografického rozšírenia:
    • jemenská hebrejčina
    • mizrachijská hebrejčina
    • sefardská hebrejčina
    • aškenázska hebrejčina
    • samaritánska hebrejčina
    • tiberiadska hebrejčina

Najčastejšie sa slovo vzťahuje buď na novohebrejčinu, alebo na starohebrejčinu. Dnes slovo hebrejčina označuje spravidla novohebrejčinu, jazyk umelo vytvorený na základe starohebrejčiny.

Hebrejčina patrí do rodiny semitských jazykov do severozápadnej skupiny a do tzv. kanaánskych jazykov. Jej pôvod siaha zrejme do neskorej kanaánčiny. Najstaršie stopy kanaánskej reči s hebrejskými idiómami objavili archeológovia v Ras Šamra (Ugaritu) a pochádzajú z 20. storočia pred Kr.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Autorský kolektív pracovníkov LINGEA. Hebrejština: konverzace. Brno : Lingea, 2011.
  • SADEK, Vladimír. Novohebrejština. Praha : Academia, 1970.
  • WEINGREEN, Jacob. Učebnice biblické hebrejštiny. Praha : Karolinum, 2003.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]