Hector Guimard

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Hector Guimard
francúzsky architekt

Narodenie 10. marec 1867
Lyon, Francúzsko
Úmrtie 20. máj 1942 (75 rokov)
New York, USA

Hector Guimard (10. marec 1867 Lyon, Francúzsko - 20. máj 1942 - New York, USA) bol francúzsky architekt, ktorý je v súčasnosti považovaný za najdôležitejšieho predstaviteľa francúzskej secesie konca 19. a začiatku 20. storočia.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Na svojom tvorivom počiatku nemal mnoho nadšencov, no postupne ľudia začali objavovať jeho typologickú hojnosť, ktorú vkladal do svojich diel. V rokoch 18821885 navštevoval École des Arts Décoraftis v Paríži a potom študoval na École des Beaux-Arts, kde sa aj zoznámil s Eugenom Eugenom Viollet le-Ducom. Ich vzájomné teoretické myšlienky položili základ budúcej francúzskej secesie. V roku 1886 získal svoju prvú zákazku - kováčňu na Quai d´Auteil.

Väčšiu pozornosť na seba Hector Guimard upútal stavbou obytného domu pre 36 rodín, Castel Béranger v Paríži (1894 - 1898). Historizujúcu budovu autor obohatil prekvapujúcou asymetrickou mriežkovanou bránou.

Na ceste po Belgicku sa Guimard v roku 1895 zoznámil s priekopníkom secesnej architektúry Victorom Hortom, odvtedy zostal verný secesnému štýlu. Nvrhol dom Canivet v Paríži, Castel Henriette v Sévres, Maison Colilliot v Lille a taktiež vstupy a nadstavby staníc parížskeho metra vyrobené z kovových oblúkov s rastlinnými motívmi a so zábradlím s ornamentálnymi maskarónmi.

Pri budove auditória Hubert de Romans v Paríži, realizovanej v roku 1902, použil Guimard konštrukciu z kovových stĺpikov v tvare rozvetvených stromov, zasadených do kamenných podstavcov, ktoré niesli centrálnu kopulu. Pokračoval vo svojich prácach a neustále sa venoval vnútornému (duchovnému) vnímaniu architektúry, ktorý potom aplikoval vo svojich dielach.

Vrcholom toho myslenia vznikol v roku 1909 hotelový komplex, ktorý daroval ako svadobný dar svojej bohatej americkej manželke. Vytvoril dokonalý nábytok, ktorý bol považovaný za súčasť stavebnej časti objektu. Významnou novinkou v jeho práci je po 1. svetovej vojne stavba vily z trubkových azbestocementových prvkov, ktoré si nechal navrhnúť od Henriho Sauvaga.

Zvedavý a vynaliezavý Guimard bol taktiež predchodcom priemyselnej normalizácie. Prial si svoje umenie rozptýliť vo veľkom meradle. Jeho najväčším úspechom, navzdory rôznym škandálom bol jeho slávny vstup do Metra de París, založený na zdobených štruktúrach inšpirovaných Viollet le-Ducom. Navrhol katalóg vzájomne fungujúcich železných elementov vhodných pre jednoduchú výstavbu, tzv. Guimard Style.

Okrem architektúry sa Guimard venoval aj interiérovému dizajnu a dizajnu nábytku. Jeho nenapodobiteľný výrazový slovník obohacovali rastlinné motívy, organické hmoty, abstraktné tvary. Rovnako považoval za krásne kamenný ornament a jemnú drevorezbu. Vytvoril dvojrozmerné abstraktné vzory ktoré použil ako výplň farebného skla.

Napriek jeho inováciám a talentu, verejnosť a noviny boli z Guimardovej tvorby príliš rýchlo unavení. Jeho vzťah s kňazom, ktorý ho poveril výstavbou koncertnej sály Humbert de Romans, bol veľmi trpký. Stavba bola pravdepodobne Guimardovou najkomplexnejšou stavbou secesného štýlu. No kňaz ktorý mu ju zadal odišiel v roku 1901 z Francúzska. Počas piatich rokov stavba spustla a postupne bolo toto veľkolepé dielo úplne zničené. Dnes sa o ňom môžeme dozvedieť len z dobových fotografií. Štýl, ktorý navrhol na normalizáciu nemohol držať krok so staviteľským umením tak ostal pozadu.

Guimard ku koncu svojho života ostal zabudnutý. Jeho strach pred vojnou a antisemitizmom, jeho manželka bola židovka, ho vyhnali do exilu. Zomrel v New Yorku. Mnoho z jeho stavieb bolo po jeho smrti zničených, no niektoré začali byť znovu objavovańé v 60. rokoch. Jediným zo spôsobov, ktorý by mohol znovu predstaviť jeho dielo je múzeum, ktoré doposiaľ nemá.

Život a diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1867 Guimard sa narodil v Lyone
  • 1882 Guimard začal študovať na École des Arts Décoratifs v Paríži u Charlesa Genuysa
  • 1885 Guimard začal študovať na École des Beaux Arts v Paríži.
  • 1888 Café Au grand Neptune v Paríži.
  • 1889 Guimard navrhol Pavilión Elektiky v roku 1889 na Svetovej výstave v Paríži.
  • 1891 Guimard začal svoju učiteľskú kariéru na École des Arts Décoratifs. Zotrval tu až do roku 1900.
  • 1891 Navrhol Hôtel Roszé
  • 1894 Navrhol Hôtel Jassedé (rue Chardon-Lagache), Hotel Delfau (rue Molitor), a pohrebnú kaplnku na Devos-Logie, a Mirand-Devos v cimetière des Gonards vo Versailles. Guimard sa prvýkrát stretol s belgickým Art Nouveau architektom Paulom Hankarom.
  • 1895 Postavil ateliér Carpeaux, a École du Sacré Cœur. Po prvýkrát sa stretol s belgickým Art Nouveau architektom Victorom Hortom. Začínal s výstavbou Castel Béranger v Paríži.
  • 1896 La Hublotière au Vésinet.
  • 1897 Guimard sa presunul do tvorby apartmánových objektov.
  • 1898 Dokončil Castel Béranger ktorý bol modernistami nazvaný „nepríčetný“.
  • 1899 Vila Bluette v Hermanville, Calvados.
  • 1900 Vila Coilliot, a konštrukcia vstupov do metra spojená s výstavbou budovy Parížskeho metra.
  • 1901 Salle Humbert-de-Romans v Paríži, Castel Henriette.
  • 1903 Castel Val , Villa La Sapinière.
  • 1904 Castel Orgeval na Villemoisson-sur-Orge; Hotel Léon Nozal v Paríži, Chalet Blanc v Lycée,Sceaux a napokon aj Castel Orgeval.
  • 1905 Hotel Deron Levet, Chalet Blanc (Sceaux).
  • 1909 Guimard si vzal za manželku Adeline Oppenheim a presťahovali sa do Hôtel Guimard v Paríži.
  • 1910 Hôtel Mezzara v Paríži.
  • 1913 Synagóga na rue Pavée à Paris a Villa Hemsy v Saint-Cloud.
  • 1924 Vila Flore v Paríži.
  • 1926 Apartmány v Paríži.
  • 1928 Apartmánové budovy v Paríži, ktoré vytvoril Guimard ako architekt ako posledné svoje diela.
  • 1938 Guimard a jeho žena utiekli do exilu do New Yorku.
  • 1942 Hector Guimard zomiera v New Yorku.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Použitá literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Architecture, Harvy N. Abrams, Inc. , New York 1986, II.Vydanie, 605 strán
  • 1000 let Architektury, Slovart, F. Prinaová, Praha 2006, I. Vydanie, 429 strán
  • Architektura 20. Století, Taschen, Peter Góssel, New York 2001, I. Vydanie, 448 strán