Hendrik Petrus Berlage

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hendrik Petrus Berlage
Hendrik Petrus Berlage
Dielo
Osobné informácie
Narodenie21. február 1856
 Amsterdam, Holandsko
Úmrtie12. august 1934 (78 rokov)
 Haag, Holandsko
Odkazy
Spolupracuj na Commons Hendrik Petrus Berlage
(multimediálne súbory na commons)

Hendrik Petrus Berlage (* 21. február 1856 – † 12. august 1934) bol vplyvný holandský architekt a predstaviteľ individualistickej moderny.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Amsterdam: Peňažná burza

Hendrik Petrus Berlage sa narodil v Amsterdame. Po strednej škole študoval architektúru na Zürišskom inštitúte technológií, kde sa dostal do kontaktu s myšlienkami architektov Gottfrieda Sempera a Eugèna Viollet-le-Duca. Semperov vplyv sa odzrkadlil hlavne v Berlageho tradičnom konštrukčnom štýle. V roku 1880 založil v Holandsku firmu s Theodorom Sandersom, s ktorým pracoval na reálnych aj utopických návrhoch v neorenesančnom štýle.

Berlage ako nezávislý architekt[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1889 Berlage začína pracovať samostatne. Najprv navrhuje prevažne v tradičnom neoštýle (Kalverstraat, Amsterdam), ale čoskoro začína experimentovať s myšlienkami racionalizmu a jugendstilu. Špeciálne sa to prejavilo v návrhoch pre poistnú spoločnosť Nederlanden z roku 1845, pre ktorú pracoval ako hlavný architekt. Takto sa dostal k návrhu Amsterdamskej burzy. Politicky sa hlásil k sociálno-demokratickým myšlienkam. Jeho poslednou stavbou, ktorú sám označil ako najlepšiu, je Mestské múzeum v Haagu.

Racionalizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Od konca 19.teho storočia hral racionalizmus dôležitú úlohu pri navrhovaní v architektúre. V Berlageho pôdorysoch sa to odzrkadlilo navrhovaním nezdobených stien a používaním hladkého kameňa v akcentujúcich bodoch. Berlageho burza v Amsterdame je najdôležitejšou prácou svojho obdobia pretože znamenala začiatok modernej architektúry v Holandsku. Štýl stavby ovplyvnil architektov ako Tjeerd Cuipers a A. J. Kropholler. Berlageho teórie inšpirovali väčšinu holandských modernistov vrátane skupiny De Stijl, Amsterdamskej školy a Nových objektivistov.

Americké vplyvy[upraviť | upraviť zdroj]

Počas návštevy v Spojených štátoch v roku 1911 sa Berlage zoznámil s tvorbou Franka Lloyda Wrighta. Po tejto navšteve sa až dokonca kariéry objavuje v Berlageho tvorbe americký vplyv.

Hoenderloo - De Hoge Veluwe: Jachthuis St. Hubertus (Lovecká oblasť St. Hubertus)

Syntéza umení[upraviť | upraviť zdroj]

Najcharekterisickejšou črtou Berlageho diela je ža návrhy sú postavené na základe idey syntézy umení, harmónie medzi hudbou, poéziou, drámou a maľbou. Typickým príkladom je práve Berlageho burza v Amsterdame.

Diela[upraviť | upraviť zdroj]

Veľa Berlageho diel sa nachádza v Amsterdame. Zaujímavými projektami, okrem burzy, sú rozvojový plán pre južnú časť Amsterdamu (Plan zuid), Berlageho most a námestie Mercatorplein. Taktiež pracoval v Haagu. Tu postavil stavbu Nederlanden z roku 1845 a zónu Laakkwartier. Kostol katolíckej vedy v Haagu je jediným kostolom, ktorý navrhol. V roku 1914 Berlage navrhol lovecký zámoček Saint Hubertus pre manželov Kröller-Müllerových v oblasti národného parku De Hoge Veluwe. Berlageho poslednou prácou je mestské múzeum v Haagu. Ďalšou zaujímavou prácou je mestský dvojdom v Usquerte v provincii Groningen prirovnávaný k centrálnej stanici. Takmer všade Berlage navrhoval taktiež nábytok, v duchu syntézy umení.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hendrik Petrus Berlage na holandskej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
  • Modern European Architecture Museum Životopis a diela Berlageho
  • Haas, F.: Architektura 20. století, Praha 1978.
  • Kol. autorov: Het Nieuwe Bouwen – Voorgeschiedenis/Previous History, Delft 1982.
  • Moravanszky, A.: Die Erneuerung der Baukunst – Wege zur moderne in Mitteleuropa 1900 – 1940, Wien 1988.
  • Frampton, K.: Studies in Tectonic Culture – The Poetics of Constructionin Nineteenth and Twentieth Century Architecture, Chicago 1995.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]