Henotikon

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Henotikon (gréc. „zjednotenie“; z ἕν hen jedno) bol edikt vyhlásený roku 482 byzantským cisárom Zenónom, ktorého cieľom bolo urovnať teologické spory medzi prívržencami záverov ekumenického Chalkedonského koncilu (451) a monofyzitmi, ktorí sa nachádzali najmä vo východných provinciách ríše.

Závery Chalkedonského koncilu neboli celkom odmietnuté, avšak v praxi ignorované. Definícia pravej viery, ktorú na Zenónov príkaz vypracoval konštantínopolský patriarcha Akakios a ktorá bola obsiahnutá v Henotikone, sa vracala naspäť k záverom predchádzajúcich koncilov, a to Nikajskému (325), 1. konštantínopolskému (381) a Efezskému (431).

Kompromisná formulácia Henotikonu monofyzitov celkom uspokojovala, nemohla však priniesť skutočný zmier, pretože sa proti nemu postavili pápeži. Cisárov záujem nábožensky zjednotiť ríšu bol tak odsúdený na zánik. Namiesto toho viedol výnos dokonca na krátky čas k schizme medzi Rímom a Konštantínopolom (akakiánska schizma).

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]