Henri Lebesgue

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Henri Lebesgue
Henri Lebesgue
francúzsky matematik

Narodenie 28. jún 1875
Beauvais
Úmrtie 26. júl 1941 (66 rokov)
Paríž

Henri Léon Lebesgue (28. júna 1875, Beauvais26. júla 1941, Paríž) bol francúzsky matematik. Zaoberal sa matematickou analýzou, vybudoval modernú teóriu miery a integrálu. Dôležité výsledky dosiahol aj v topológii, teórii potenciálu, variačnom počte, teórii množín a teórii dimenzie. Ku koncu svojho života sa zaoberal aj pedagogikou a históriu. Hoci jeho práce v teórii integrálu boli radikálnym zovšeobecnením predošlého poňatia tohto pojmu, Lebesgue tvrdil, že matematika by sa mala zaoberať konkrétnymi „praktickými“ úlohami: Zredukovaná na všeobecné teórie by matematika bola len krásnou formou bez obsahu. Zomrela by potom veľmi rýchlo.

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Lebesgueov otec zomrel na tuberkulózu ešte v čase, keď bol jeho syn malé dieťa. Lebesgue sám trpel po celý svoj život chatrným zdravím. V roku 1903 sa oženil so sestrou svojho spolužiaka Louisou-Margueritou Vallet a mal s ňou syna Jacqua a dcéru Suzanne. V roku 1916 sa s ňou však rozviedol.

Profesné pôsobenie[upraviť | upraviť zdroj]

Henri Lebesgue získal základné a stredné vzdelanie v Beauvais a potom odišiel študovať do Paríža. Študoval postupne na Lycée Saint Louis, Lycée Louis-le-Grand a Ecole Normale Supérieure. Na poslednú zmieňovanú školu nastúpil v roku 1894 a dokončil ju o tri roky neskôr. Ďalšie dva roky študoval samostatne najmä Bairove články o nespojitých funkciách, čo malo veľký vplyv na jeho neskoršiu prácu na zovšeobecnení pojmu integrálu práve na nespojité funkcie. Od roku 1899 do 1902 bol profesorom na Lycée Centrale v Nancy. V roku 1901 formuloval, vychádzajúc z myšlienok Emila Borela a Camilla Jordana, teóriu miery a ešte v tom istom roku vytvoril definíciu Lebesgueovho integrálu zovšeobecňujúceho Riemannov integrál aj na (niektoré) nespojité funkcie. Tento čin znamenal revolúciu v integrálnom počte. V roku 1902 získal Lebesgue doktorát za prácu Intégrale, longueur, aire (Integrál, dĺžka, plocha), ktorá pozostávala práve z výsledkov uverejnených o rok skôr. V roku 1906 získal miesto na univerzite v Poitiers a v nasledujúcom roku sa tam stal profesorom. Od roku 1910 učil na Sorbone, kde sa roku 1918 stal profesorom. V roku 1921 získal miesto profesora na Collège de France a tu pôsobil až do svojej smrti v roku 1941. Počas týchto dvadsiatich rokov však učil aj na iných univerzitách, hlavne na École Supérieure de Physique et de Chimie Industrielles de la Ville de Paris a École Normale Supérieure v Sèvres.

Pozrite aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodné Lebesgueove články (v francúzštine)[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]